Maco Mlieč je krátka poviedka z obdobia realizmu od známeho slovenského realistického autora: Jozefa Gregora Tajovského. Príbeh sa odohráva, ako to zvyčajne býva pri takýchto dielach, na úplne obyčajnej a každodennej slovenskej dedine. Hlavnou postavou je samotný Maco, sluha u gazdu, ktorého hlavnou povinnosťou je starať sa o kone. Maco sa zo začiatku o seba staral, ale po tom ako mu umreli rodičia prestali ho takéto veci zaujímať. Reprezentuje veľmi jednoduchého človeka s dobrým srdcom. Je mu úplne jedno čo si o ňom ostatní myslia, netrápi ho, že smrdí, že je zarastený, škaredý alebo, že je hrbatý. Ani od svojho pána nevyžadoval veľa, bol spokojný ak mal čo jesť, piť, kde spať (spával v stodole) a hlavne, že mal tabak a fajku. Okrem týchto vecí nedostával ani výplatu. Macovou veľkou záľubou boli kone, tie mal veľmi rád a aj oni jeho. Gazda však jedného dňa zakúpil nové mladé kone, tie sa Macovi splašili a Maco sa zranil, jeho pán mu síce zaplatil nemocnicu, no Maco už nemohol znovu pracovať s koňmi. Jediné čo mu ostávalo, bolo pásť kravy. Maco to veľmi zle znášal a bolo na ňom vidieť ako upadá, keď už nemohol robiť jedinú vec, ktorá ho napĺňala. Jedného dňa takto Maco ochorel a vedel, že sú to už jeho posledné chvíle. Od gazdu chcel jediné, neprijal peniaze, ktoré mu gazda dlžil, chcel len aby ho pochoval na cintorín a gazda ja keď celý život Maca okrádal, dodržal svoje slovo. V tú noc Maco zomrel a gazda ho pochoval na cintoríne.
