Dielo napísal Jozef Gregor Tajovský slovenský realistický spisovateľ ktorý pochádzal z Tajova pri Banskej Bystrici. Dielo vydalo vydavateľstvo Tatran v Bratislave v roku 1974. Rozprávač sa rozpráva s Macom ktorý pásol kravy a pýta sa ho odkedy tu pracuje. Radí mu aby si zrátal koľko by zarobil keby ho gazda riadne vyplácal. Maco je však spokojný pretože má jedlo oblečenie tabak a gazda mu sľúbil dôstojný pohreb. Maco prišiel ku gazdovi ako mladý chlapec keď mu zomreli rodičia. Staral sa o kone a mal ich veľmi rád. Neskôr vozil gazdu aj gazdinú a stal sa kočišom. Jedného dňa sa však mladé kone splašili prevrátili voz a Maco si zlomil nohu. Hoci ho gazda dal liečiť noha mu ostala krivá a tak už nemohol pracovať pri koňoch. Gazda ho preto preradil najprv k volom a neskôr ku kravám. Maco postupne slabol a nevládal pracovať ale nikdy sa nesťažoval čo na mňa pôsobilo obdivuhodne ale zároveň aj smutne pretože si neuvedomoval svoju hodnotu a nechal sa využívať. Ostatní chlapci mu pomáhali lebo videli že je na tom zle čo sa mi páčilo a prišlo mi to pekné. Po Vianociach prišla tuhá zima a Maco cítil že sa blíži jeho koniec. Chcel sa s gazdom vyrovnať lebo mal pocit, že mu dlhuje za posledné dni. Nakoniec sa však ukázalo, že gazda dlhuje jemu. Maco peniaze nechcel prial si len dôstojný pohreb. Tento moment ma zaujal najviac pretože ukazuje jeho dobré srdce ale aj to aký bol celý život skromný. Na druhý deň ho našli mŕtveho. Gazda mu vystrojil pekný pohreb a ľudia ho chválili, aj keď niektorí hovorili že ho mal za čo pochovať. Dielo sa mi páčilo pretože ukazuje ťažký život chudobných ľudí a poukazuje na nespravodlivosť v spoločnosti a núti čitateľa zamyslieť sa. Zaujalo ma aký bol Maco skromný pracovitý a vďačný. Odporučila by som ho ľuďom ktorí majú radi realistické príbehy zo života pretože aj keď nie je veselý má hlboké posolstvo a určite stojí za prečítanie.
