Vybral som si túto knihu,lebo ma zaujala hlavne tím že je to z dedinského prostredia.
Maco Mlieč bol už 40 rokov prezývaný Mliečnikom, pretože sa podobal na hlinený hrniec na mlieko. Zomreli mu rodičia, gazda ho na piaty rok po ich smrti prestal vyplácať a Maco pracoval len za nocľah, stravu, nejaké kúsky odevu, kalíšok pálenky a tabak. Nepoznal cenu peňazí a myslel si, že gazda má s ním veľké výdavky, a preto ho pokladal za dobrosrdečného a veľkorysého. Maco bol veľmi pracovitý a zastal každú robotu.
Ako mládenec sa o seba staral, ale keď mu mal 30 rokov, prestal sa holiť, česať, umývať a spával v maštali. Vyzeral tak zanedbane a špinavo, že s ním už ani sluhovia nechceli jedávať v spoločnej miestnosti.
Mal hrdzavé vlasy, oči ako myš, tvár mal prepadnutú dovnútra, vrchnú gambu na tri prsty odutú a uši nemal skoro žiadne. Správali sa k nemu ako k nedospelému, no Maco sa nikdy neurazil, len sa uškŕňal. Gazda mal Maca strašne rád, pretože vedel opatriť jeho najlepšie kone. A keď kone ostareli, gazda mu vždy kúpil mladé.
Raz sa Maco podvečer hnal do mesta po gazdu a mladé nevycvičené kone sa splašili a prevrhli vozík. Maco si pri páde zlomil nohu. Gazda ho dal do nemocnice, ale noha sa nezahojila, lebo bola zlomená v kolene. A tak Maco už nechodil, ale kríval. Pre jeho zranenie sa už na prácu u koní nehodil, a tak ho gazda dal k volom. O pár rokov už nevládal ani volom seno dávať, a preto musel začať pásť kravy. Spával už len v telinci.
Na jeseň už Maco začal polihovať, pretože veľmi ochorel. Maco sa však nikomu nesťažoval. Skúšal brať rôzne bylinky na priedušky, no nič nepomáhalo a on už nevládal ani dýchať. Paholci sa nad ním zľutovali a ťažké práce robili namiesto neho. Maco sa bál, že čoskoro zomrie a nestihne sa porátať s gazdom, a preto išiel za ním a spýtal sa ho, čo mu dlhuje. Gazda mu urobil vyúčtovanie, samozrejme len za jeden rok a zistil, že mu dlhuje 13 zlatých.
Maco ho prosil, aby mu peniaze nevyplácal, aby ho radšej za ne pochoval na cintoríne a nie za plotom (pochovávali sa tam tuláci a samovrahovia). Gazda Macovi smrť vyhováral, no on ho prerušil, za všetko mu poďakoval a pobozkal mu ruku. Tu gazdovi vypadli slzy a prisľúbil mu úctivý pohreb. Maco spokojný odišiel a ráno ho našli mŕtveho v telinci. Gazda mu naozaj vystrojil krásny pohreb, celá obec ho chválila, len sluhovia povrávali, že mal ho aj za čo pochovať.