Poviedka je založená na metóde kontrastu, do ktorého autor stavia proti sebe život sluhov a život pánov. Ich vzájomné rozdiely zobrazuje pomocou charakteristiky Maca a gazdu.
Kontrast medzi týmito postavami však nevyústi do otvoreného konflikt. Končí sa paradoxom. Maco ide za gazdom s tým, že po smrti mu nechce zostať nič dlžný. No je to práve gazda, ktorý mu veľa dlhuje za všetky tie roky, počas ktorých sa Maco zodral až k smrti. Macove zmýšľanie je ovplyvnené prostredím, v ktorom žije.
Autor tu však vyjadruje myšlienku, že nielen spoločnosť, ale i človek sám je zodpovedný za svoje utrpenie. Najväčšiu kritiku autor vyjadruje na konci poviedky, čo dokazuje citát:
„ …len sluhovia v obci si povrávali, že však ho mal za čo pochovať…“