Keď som začal čítať knihu Malý princ ,tak som absolútne netušil ,ma čaká. Veľmi som bol zmätený z toho ,čo to je za planéta, kde Malý princ žije. Tak malá, že videl aj západ aj východ slnka? Dosť čudná predstava, ale dobre. Čítal som ďalej. Stretol mnoho ľudí, keďže bol osamelý, asi mu to aj prospelo. Neviem si predstaviť, že by som žil takto opustene ako žil Malý princ. Bol by to určite divný pocit. Nechcem byť veľmi kritický k tejto knižke, ale keď som sa o nej rozprával s rodičmi, tak oni ju vidia úplne v inom svetle ako ja. Keď som prečítal celú knihu, tak som nevedel, či mi niečo do života aj dala. Nikde som sa nedočítal, koľko mal vlastne rokov, ale tie jeho predstavy ma niekedy aj dosť pobavili, prečo by niekto kreslil práve ovečke náhubok? Veď ovečky sú bylinožravce. I keď potom ma napadlo, že on asi do školy nechodil a nemá to odkiaľ vedieť. Ako si mohol myslieť, že len uňho taká existuje. Jediné s kým si rozumel bol lampár, mne z toho vzchádza len jedno, že musel byť rovnako čudný ako samotný Malý princ. A to ako bol opisovaný jeho odchod na jeho planétu, veď to chápem, len tak, že on vlastne zomrel, ale prečo? Naozaj neviem, ako som mal pochopiť túto knihu a čo som si z nej mal zobrať. Jediné čo viem, že som rád, že nie som na tomto svete sám a mám všetko, čo len chcem.
