Malý princ
Sme generácia, ktorá knihy už moc nečíta. Ani ja nie som nejaký veľký čitateľ, ale ešte na základnej škole som prečítal knihu Malý princ, ktorá ma oslovila tým, akí sme my ľudia zvláštni.
Malý princ putoval po rôznych planétach a na jednej z nich zanechal kvet, o ktorý sa predtým staral. Keď prišiel na planétu plnú ruží, všetky sa podobali jeho kvetu. Bol z toho očarený, lebo si myslel, že jeho kvet je jediný vo vesmíre. A tu ich bolo päťtisíc v jedinej záhrade a všetky boli úplne rovnaké. Toto tajomstvo priateľstva a lásky mu objasnila líška. Ruže boli krásne, ale on cítil prázdnotu. Boli to kvety, o ktoré sa nestaral, nevenoval im svoj čas. Nechránil ich pred vetrom, nezabíjal im húsenice. Nebol za ne zodpovedný. Jeho jediný kvet bol pre neho dôležitý a výnimočný. Oň sa staral s láskou. Bol zaň zodpovedný. A toto platí aj v našom živote o priateľstve. Okolo nás žije množstvo ľudí, ktorí sú nám cudzí, nepoznáme ich, nič k nim necítime. Ale keď máme svoju rodinu a priateľov, oni sú pre nás dôležití. Venujeme im svoj čas, budujeme si s nimi vzťahy. Čím viac času s nimi strávime, tým viac sú pre nás dôležitejšími. Líška nakoniec Malému princovi povedala myšlienku: ,,Dobre vidíme iba srdcom, to podstatné je očiam neviditeľné.´´ To je vo vzťahoch veľmi dôležité. Uvedomiť si, že v ľuďoch treba hľadať vnútornú krásu, spoznávať ich charakter a nepozerať len očami na krásu vonkajšiu. Lebo vonkajšia krása sa časom stratí, ale ľudskosť a dobrota, ktorá je v našom vnútri, tá je trvalá.
Tieto myšlienky ma z knihy oslovili najviac, pretože sa dajú preniesť do našich vzťahov v rodine aj medzi priateľmi. Bolo by naozaj pekné, keby sme si všetci uvedomovali slová autora knihy a keby sme podľa nich aj konali.