Autor v detstve veľmi rád kreslil, no dospelí ľudia nevideli v jeho kresbách to, čo by mali, nevedeli ho pochopiť. Jedného dňa havaroval lietadlom v púšti. Bol nútený v púšti prespať. Ráno ho zobudil tenký hlások malého chlapca : „ Prosím, nakresli mi ovečku.“ Nakreslil mu malú ovečku v debničke, z ktorej bol Malý princ nadšený. Postupne sa spoznávali a Antoine zistil, že Malý princ býva na asteroide veľkom ako dom a veľmi rád pozoruje západ Slnka. Malý princ spoznával veci na Zemi, ako čo funguje. Antoine zase počúval princove príehy, napríklad o namyslenej kvetinke, o tom ako navštívil iné asteroidy, na ktorých spoznal napríklad zemepisca, ktorý mu odporučil navštíviť planétu Zem. Vysvitlo, že Malý princ pristál presne tam, kde Antoine havaroval. Raz keď im už dochádzali zásoby vody, rozhodli sa, že pôjdu hladať studničku. Ale našli takú, ktorá vôbec nevyzerala ako studnička na púšti. Na nasledujúci deň malo byť výročie jeho dopadu na Zem a malý princ ho chcel stráviť presne na tom istom mieste, kde sa to stalo. Vysveľoval Antoineovi, že sa musí vrátiť domov, presne ako on, lebo je zodpovedný za svoju kvetinu, ale žiadal ho, aby nešiel s ním v noci na to miesto, lebo bude vyzerať ako by umieral. Ale on po uštipnutí hadom v tú noc nezomrel, len tu musel zanechať svoje telo, ktoré bolo príliš ťažké a jeho planétka príliš ďaleko, aby ho bral so sebou.