Preskočiť na obsah

Malý princ

    Kto by nepoznal Malého princa? Tento rozsahovo síce krátky, ale posolstvom hlboký príbeh o Malom princovi z asteroidu B 612, ktorý cestuje po vesmíre a navštevuje podobné planétky a ich obyvateľov, určite netreba nikomu predstavovať. Najznámejšie dielo plné silných a nadčasových myšlienok od francúzskeho spisovateľa a pilota Antoineho de Saint-Exupéryho prinášame s očarujúcimi kresbami, ktorý tak známemu príbehu vdýchlo niečo nové, jemné, dojímavé a krásne. Na túto knihu má veľa ľudí iné názory. Dospelí ju často nechápu a mladí k nej často vzhliadajú. Uznávam, že keď som o knihe prvý raz počula, neporozumela som jej a aj metaforám v tomto príbehu, no skrytý zmysel som pochopila až teraz. V mnohých vetách je treba predstaviť si ľudí a nie zvieratá, či objekty. Potom sa ich význam zdá lepšie porozumiteľný.
    Vetu za vetou som sa snažila objaviť tajomstvá, ktoré skrýva a na niektoré som aj prišla. Všetky postavy majú svoje vlastnosti ktoré (niektoré bohužiaľ) reprezentujú ľudí.
    Jeden z príkladov je aj princova ruža. Princova nádherná ruža, o ktorú sa stará, niekedy chcela od princa viac pozornosti ako on jej mohol dávať. Ruža je symbolom krásy a krehkosti vzťahov, kvôli ktorému princ symbolicky odletel zo svojho ,,domova“ a nechal tam aj svoju ružu. Neskôr v knihe princ príde na našu planétu, kde sa stretne s líškou v jej záhrade plnou ruží. Princ si pomaličky skrotí líšku a začne sa s ňou hrať. Keď bol čas jeho odchodu, líška mu povedala, nech sa ešte naposledy pozrie na ruže. Každej s ruží v záhrade povie, že jeho ruža je jedinečná a že tie, čo sú v záhrade sú krásne, ale prázdne. Pre mňa toto o princovi niečo hovorí. Aj keď opustil svoju ružu, stále ju miluje a urobil by všetko aby sa s ňou stretol, aj keď vedel ako sa k jemu bude správať ona. Je až depresívne, keď na konci princ zomiera bez toho, aby naposledy stretol zo svojou nádhernou ružou.
    Mne sa táto kniha strašne páčila. Ale vraví sa, že Malého princa si treba prečítať dvakrát za život – ako dieťa a neskôr už ako dospelý. A ktovie, možno o nejaké rôčky úplne zmením názor na túto knihu. Dovtedy si ale budem pamätať to, čo mi táto kniha dala.