Keď bol autor ešte malým chlapcom, čítal v knihe článok o veľhadovi, o ktorom bolo uvedené, že dokáže zjesť hocijakého živočícha. A tak sa pokúsil nakresliť slona zavretého vo veľhadovi. Ukázal svoju kresbu dospelým, ale tí povedali, že je to iba obyčajný klobúk a tak sa vzdal svojho umeleckého nadania a stal sa pilotom. Počas svojho života stretol veľa dospelých a keď sa mu niekto zdal o trocha bystrejší, skúsil uňho s kresbou veľhada, ale zakaždým bola odpoveď rovnaká: „ To je klobúk.“ A tak sa prestal pýtať na veľhada a radšej začal žiť samotársky. No raz s odstupom času sa stalo niečo neobvyklé. Stroskotal so svojím lietadlom.
Keďže nemal ani mechanika, ani cestujúcich vo svojom lietadle, rozhodol sa, že sa to pokúsi opraviť sám. Lenže voda, ktorú mal by mu vystačila tak na osem dní. V ten deň bol veľmi unavený, a tak rýchlo zaspal, a keď sa zobudil, stál pred ním chlapec so zlatými vlasmi a prosil ho, aby mu nakreslil ovečku. Bol prekvapený a stále nechápala z kade sa zjavil chlapec a čo od neho chce ovečku. No chlapec stále dokola opakoval: „Nakresli mi ovečku. A tak malý princ dostal ovečku: Nepáčila sa mu ani jedna ovečka. Vždy bolo niečo zle. Nakoniec mu nakreslil debničku, v ktorej bola ovečka presne taká, akú si chlapec predstavuje.
No stále nechápal a veľmi ho zaujímalo, kto to vlastne je a odkiaľ prišiel, no nedozvedel sa nič. Pretože mu neodpovedal na otázky. A tak sa iba postupne podozvedal, že záhadný chlapec je z inej planéty, na ktorej žije sám a sám sa o ňu stará. Porozprával mu aj o kvetine.
Ako poslednú navštívil Zem. Na nej uvidel presne také kvety, ako mal na svojej planéte. Malý princ bol zrazu smutný a mrzutý lebo zistil, že ma obyčajnú ružu a nie jedinečnú kvetinu. Až po stretnutí s líškou, s ktorou sa skamarátil, zistil veľmi dôležitú vec. Jeho kvetina bola jedinečná, pretože sa o ňu staral a dával jej svoju lásku. Bolo to presne ôsmy deň po stroskotaní keď malý princ dorozprával svoj príbeh. Voda už došla, a tak malý princ rozhodol, aby sa vydali na cestu k studni. Pilot neveril, že ju nájdu, ale predsa len našli.
Malý princ ostal pri studni, ale pilot sa vrátil opraviť lietadlo. Na druhý deň, keď sa pilot vracal zbadal, že sa Malý princ rozpráva s hadom ( obrázok č. 3). Rýchlo ho odohnal. Vzal chlapca na ruky, on však chcel ísť sám. Pilot zastal a zrazu zbadal žltý záblesk tesne vedľa nohy Malého princa. Bol to ten istý had a Malého princa uštipol. Chlapec začal pomaly a ticho padať. Ale on po uštipnutí hadom v tú noc nezomrel, len tu musel zanechať svoje telo, ktoré bolo príliš ťažké a jeho planétka príliš ďaleko, aby ho bral so sebou.