Názov diela: Malý princ
Autor a ilustrátor: Antoine de Saint Exupéry
Rok vydania: 1943
Hlavné postavy: Malý princ, pilot
Miesto deja: Vesmír, planéty, púšť
Najkrajšia myšlienka – citát:
,,Dobré vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“ (Líška)
,,Púšť je krásna, lebo niekde ukrýva studňu“ (Malý princ)
,,Ak ide človek rovno dopredu, ďaleko nezájde“ (Malý princ)
Venovanie: Svojmu najlepšiemu priateľovi, Leónovi Werthovi keď bol malým chlapcom
Keď bol pilot ešte malým chlapcom videl v knihe obrázok veľhada kráľovského. Zapáčil sa mu a nakreslil si vlastný. Keď ukázal obrázok dospelým, nevedeli rozlúštiť čo je na obrázku. Vzdal sa svojej maliarskej kariéry a stal sa pilotom.
Počas jedného letu mu lietadlo stroskotalo na púšti. Na druhý deň pri pilotovi stál malý blonďavý chlapec a naliehal aby mu nakreslil ovečku. Na začiatku nebol spokojný ani s jednou jeho kresbou. Potom mu pilot nakreslil debničku a povedal malému princovi, že v debničke je ovečka, bol spokojný.
Malý princ sa pilotovi pochválil, že býva na malej planéte, kde má tri sopky, z toho jednu nečinnú a že ich musí každé ráno vymetať. Ešte má na planéte pyšnú ružu, ktorá si myslí že je jediná na svete. Malý princ musel vytrhávať na svojej planéte baobaby, aby mu nezničili planétu.
Pilot sa spýtal ako sa dostal na zem. Malý princ mu povedal, že išiel cez rôzne planéty:
– Na prvej býval kráľ bez poddaných, ktorý vydáva iba príkazy, ktoré sa budú dodržiavať, ako napríklad prikázanie slnku zapadnúť pri západe slnka.
– Na druhej planéte žil márnivec, ktorý chce byť len tým najobdivovanejším človekom na svojej inak neobývanej planéte. Osoby ako márnivec nič nerobia, len sa obdivujú
– Tretiu obýval pijan, ktorý pije, aby zabudol na to, že sa hanbí, že pije.
– Štvrtá planéta obývaná biznismenom, ktorý je slepý voči kráse hviezd a namiesto toho ich donekonečna počíta a katalogizuje, aby ich všetky „vlastnil“. Ľudia ako Biznismen chcú zo svojej chamtivosti vlastniť všetko, aj to čo patrí niekomu inému, chcú mať peniaze, slávu a moc, aj keď im je úplne zbytočné.
– Lampár žije na piatej planéte tak malej, že celý deň trvá minútu. Premárnil svoj život na základe príkazov každých 30 sekúnd zhasnúť a znovu zapáliť lampu, aby zodpovedal dňu a noci na jeho planéte. Ostatní obyvatelia planét sa svojimi prácami zameriavali na seba. Lampár však nie.
– Zemepisár, obývajúci šiestu planétu, nikdy nikde nebol, ani nevidel nič z vecí, ktoré zaznamenáva. Keď nepôjdeme objavovať ďalej vo svojom živote, nič nového sa nedozvieme. Presvedčil princa, aby nabudúce navštívil Zem.
– A tak navštívil siedmu planétu – Zem. Stretol sa tam s líškou, ktorá mu povedala tajomstvo: „Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“ Stretol sa aj s výhybkárom, pričom zistil, že ľudia sa všelikde tlačia aj keď sami nevedia aký vlastne majú cieľ. Teda blúdia. Ďalej stretol obchodníka, ktorý predával tabletku, ktorá utlmí smäd na týždeň a čím človek ušetrí 53 minút. Malý princ by využil čas na to že by celkom pomaličky šiel k studničke.
Potom šiel na púšť. V rozhovore s pilotom vyslovil ešte množstvo krásnych myšlienok nad ktorými pilot uvažoval. Napríklad o tom, že ľudia sa tlačia do rýchlikov a nevedia kam idú. Dnešný svet je plný takých ľudí – ponáhľame sa a často nevieme kam…
Neskôr sa pilot a malý princ vybrali hľadať vodu pretože pilotovi už došli zásoby jedla. Keď našli studňu pilot zbadal ako sa malý princ rozpráva s hadom. Rýchlo ho zobral na ruky, po chvíli rozprávania mu malý princ povedal nech ho pustí, pilot ho pustil. Malý princ prešiel kúsok dopredu a potom sa pri jeho nohe zjavil záblesk a padol pomaly na zem. Malý princ zomrel a tak sa teleportoval späť na svoju planétu.
Neskôr o šesť rokov pilot premýšľal čo malý princ robí a vedel že pre žiadneho dospelého človeka to nie je také dôležité ako pre neho.
Malý princ je krásna kniha plná múdrosti o živote. Podľa mňa vesmír predstavuje celý svet – aj našu Zem aj Nebo. Každý človek má svoj život (svoju planétu) o ktorú sa musí disciplinovane starať aby mu na nej nevyrástli zlé baobaby či nevybuchla sopka. Pre spokojný život musí myslieť na svojich blízkych, ktorých si „ochočil“ (líška, ruža). Lebo len to je dôležité v živote čo nevidieť očami ale iba srdcom. Nie bohatstvo a majetok (biznismen) ani moc (kráľ) dokonca ani vedomosti (zemepisec) ani podobné zamestnania na planétach nerobia človeka šťastným. Len to čo je očiam neviditeľné – láska (k blížnym) a zmysel života (dostať sa späť na svoju planétu – ktorou je nebo).
Preto starajme sa disciplinovane a s láskou každý o svoju planétu! A pamätajme: to čo je dôležité je očiam neviditeľné. Dôležité vidíme len srdcom, očami lásky.