Na úvod by som chcel napísať, prečo ma zaujala táto knižka. Zaujal ma samotný autor Antoine de Saint-Exupéry, ktorý je síce dospelý, ale stále sa cíti byť dieťaťom. A tiež Malý princ, ktorý má fantáziu a predstavuje si veci po svojom. Antoine de Saint-Exupéry bol francúzsky spisovateľ a pilot. Hlavné postavy sú samotný autor a Malý princ. Kniha rozpráva príbeh samotného autora, ktorý keď pilotoval lietadlo, tak stroskotal na Sahare v púšti. Témou je stretnutie detského sveta so svetom dospelých. Autor opisuje svoju minulosť a v Malom princovi vidí sám seba.
Tak ako som už spomínal, dej sa odohráva na saharskej púšti. Lietadlo sa mu počas letu pokazilo a stroskotal. Niečo sa v ňom polámalo a neostalo mu nič iné ako si opravu urobiť sám. Pilot zostal sám v púšti, ďaleko od obývaného kraja a zaspal na piesku. Na svitaní ho zobudil čudný hlások. Bol to malý chlapec. A tam sa autor stretáva s Malým princom, ktorý prichádza z ďalekej planéty. Je zvedavý a má veľa otázok. Malý princ chcel od pilota, aby mu nakreslil ovečku. Nakreslil mu ovečku v debničke. Malému princovi sa tvár rozžiarila a bol spokojný. Bola to celkom taká ovečka, akú chcel. Postupne sa spoznávali a každý deň sa pilot dozvedel niečo o jeho planéte. Malý princ rozprával ako rád pozoruje západ slnka, ako sa stará na svojej planéte o kvetinu, ako vytrháva baobaby, pretože je jeho planéta veľmi malá a keby bolo baobabov príliš veľa, tak by roztrhli planétu na kusy. Preto chcel aj ovečku, ktorá by požierala mladé výhonky baobabov. Malý princ rád pozoroval západ slnka a svedomito vymetal na svojej planéte sopky. Pilotovi rozprával ako na svojej ceste stretával ľudí. Na prvej planéte stretol kráľa, ktorý chcel každému rozkazovať, ale bol aj dobrosrdečný a dával rozumné rozkazy. Na druhej planéte býval márnivec. Márnivec nosil klobúk a mal rád, keď ho obdivovali. Na tretej planéte býval pijan, ktorý bol veľmi skľúčený. Hanbil sa za to, že pil. Štvrtá planéta patrila biznismenovi. Ten len počítal. Malému princovi povedal, že ho to robí boháčom, keď vlastní milióny hviezd. Piata planéta bola veľmi zvláštna. Bola najmenšia a bolo tam len toľko miesta, že sa tam zmestila len lampa a lampár. Lampár stále zažíhal a zhášal lampu. Na šiestej planéte býval zemepisec. No vždy si Malý princ pomyslel: „Dospelý sú rozhodne veľmi čudní“. Siedma planéta bola Zem. Tam spoznal líšku, ktorú si skrotil a spriatelili sa. Pri odchode mu líška prezradila jedno tajomstvo, že dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné. A tak si Malý princ spomenul na svoju kvetinu, pre ktorú venoval svoj čas a zistil, že jeho ruža je preto taká jedinečná a dôležitá. A Malý princ odišiel.
V knihe autor vystihuje aj zlé vlastnosti, ktoré sú u dospelých veľmi časté. A kto prečíta túto knižku, tak sa nad tým zamyslí.