Dielo hovorí o príbehu priateľstva, ktoré prekonáva samotu a osamelosť, o budovaní vzťahov a schopnosti získať si dôveru ľudí. Hlavná postava ‚Malý princ‘ putuje galaxiou a navštevuje planéty, kde sa stretáva s rôznymi osobami, ktoré obnášajú typické vlastnosti dospelých ľudí. Exupéry píše o tom, ako dospelí ľudia sa často zameriavajú iba na materiálne veci, prácu… a často zabúdajú na city, preto nerozumejú deťom a ich bujnej fantázii. Autor toto nádherne opisuje v časti, kde hovorí o rozdieloch medzi otázkami dospelých a detí. ‚Koľko váži?‘ ‚Koľko zarobí jeho otec?‘ sú veci, ktoré zaujímajú dospelých. No deti sa skoršie spýtajú veci ako: ‚Ako sa najradšej zabáva?‘ ‚Zbiera motýle?‘
Kniha sa začína opisom autorovho detstva, kedy sa chcel stať maliarom. Jeho prvou kresbou bol slon, ktorý bol zožratý veľhadom. No keď svoju kresbu ukázal dospelým, oni videli iba klobúk, pretože im chýbala detská fantázia. Neskôr sa dozvedáme, že pilot (zároveň autor) havaroval so svojím lietadlom na Saharskej púšti, kde spoznáva Malého princa. Malý princ žiada pilota, aby mu nakreslil ovečku. Prvé ovečky sa mu nepáčia a pilotovi sa až ku koncu podarí nakresliť debničku, v ktorej je princova vysnívaná ovečka. Pilot sa pomaly dozvedá, odkiaľ malý princ pochádza a kde je jeho ‚u mňa‘. Malý princ pochádza z asteroidu B 612, ktorý je sotva väčší ako dom. Neskôr sa zameriava na baobaby (stromy, ktoré rastú na jeho planétke a ktoré musí za každým vytrhávať, aby mu nezničili domov svojimi koreňmi) no raz však našiel rastlinu, ktorá sa na baobab nepodobala. Po pár dňoch prestala rásť a začala kvitnúť. Malý princ zisťuje, že to bola ruža. Zapáčila sa mu, a tak sa o ňu začína starať, no po chvíli si sám nie je istý svojím postojom voči nej. Ruža je ‚zložitá pohava‘, ako hovorí princ. Pyšná, sebecká… Preto Malý princ opúšťa svoju planétku, aby preskúmal okolité asteroidy. Pred jeho odchodom sme svedkami dialógu ruže a Malého princa, z ktorého sa dozvedáme, že kvetina ho má nakoniec rada, no pre svoju hlúposť a pýchu mu to nebola schopná vyjadriť.
Malý princ žil v oblasti asteroidov 325, 326, 327, 328, 329, 330. Najskôr sa vydal na ne s cieľom nájsť zamestnanie a poučenie. Na prvej planétke žil kráľ, ktorý si myslel, že vládne celému vesmíru. Na druhej planéte býval márnivec s presvedčením, že ho všetci obdivujú. Na ďalšej planéte sa stretol s pijanom, ktorý pil preto, aby zabudol na svoju hanbu z toho, že pije. Štvrtá planéta patrila biznismenovi, ktorý zasvätil celý svoj život len práci (počítaniu hviezd a planét). Piata planéta patrila lampárovi, ktorý bez prestávky plnil svoju prácu. Na šiestej planéte stretáva zemepisca. Bol to on, kto poradil Malému ;princovi, aby navštívil Zem pretože ‚má dobrú povesť‘. No a tak sa Malý princ vydáva na siedmu, a zároveň poslednú planétu, kde pristáva na Saharskej púšti.
Tam stretáva hada, ustavične hovoriaceho len v hádankách. Malý princ sa vydáva na cestu po Zemi, na ktorej stretáva rôzne postavy ako kvetinu, neskôr skaly, ruže, a so všetkými sa rozpráva. Potom sa objavuje líška, ktorá mu vysvetľuje čo znamená ‚vytvárať si putá‘ a taktiež mu ukazuje to najdôležitejšie: že len srdcom vidíme správne. Keďže pilotovi dochádza pitná voda, rozhodnú sa spolu nájsť studňu. Po ceste stretnú obchodníka, čo predával pilulky proti smädu. Tvrdí, že vďaka nim ľudia ušetria 53 minút denne tým, že nemusia piť. Zároveň je to aj symbolika na dnešný svet, v ktorom sa každí snaží ušetriť čas na dôležitých veciach, aby sa mohli viac sústrediť na prácu. Studňu nakoniec našli a zatiaľ čo pilot pil vodu, Malý princ si spomenul na svoju ružu a začína sa báť, aby mu ju ovečka nezjedla. Preto žiada pilota, aby mu nakreslil náhubok pre ňu. Na druhý deň pilot nachádza Malého princa, ako sa rozpráva s hadom. Malý princ hovorí pilotovi, že sa vracia na svoju planétku a v rýchlom úkone had uštipne Malého princa. Tým sa všetko končí a vracia sa na svoju milovanú planétku B 612.
Kniha sama o sebe sa datuje do roku 1943, no stále je aktuálna aj v modernej dobe. V dobe, v ktorej je väčšina spoločnosti uponáhľaná, v ktorej sú ľudia mnohokrát zameraní iba na seba a zabúdajú sa pozastaviť a popremýšľať nad niečím iným ako sú ‚fakty a čísla‘. Knižka sa na prvý pohľad zdá ako typická detská rozprávka, no po prečítaní otvára čitateľovi úplne nový pohľad na svoje okolie a ľudí okolo seba. Čo je tiež zaujímavé na diele je aj to, že človek si veci (symboly, metafory, atď..) z neho interpretuje vlastným spôsobom, a to aj po viacerých prečítaní knihy, ktoré si predtým možno ani nevšimol. Poznám viacerých ľudí zo svojho okolia, ktorí tiež Malého princa čítali viac razy, a vždy si z toho zobrali niečo iné alebo nové. Osobne sa mi tiež páčilo, že v knižke sú používané originálne akvarelové ilustrácie od samotného Exupéryho.
