Kniha Malý princ je na prvý pohľad taká milá rozprávka, ale keď ju človek číta pozornejšie, zistí, že je vlastne dosť hlboká. Príbeh rozpráva pilot, ktorý havaruje v púšti. Tam stretne zvláštneho chlapca – Malého princa. Najprv je z toho úplne prekvapený, lebo ten chlapec sa správa akoby nič, akoby bolo normálne stretnúť niekoho uprostred púšte.
Malý princ pochádza z malej planéty, kde žil sám, staral sa o sopky a hlavne o svoju ružu. Tá ruža bola pre neho veľmi dôležitá, aj keď bola trochu namyslená a komplikovaná. On ju mal aj tak rád, len si to vtedy úplne neuvedomoval, a preto sa rozhodol odísť a cestovať po vesmíre.
Počas svojej cesty navštívil viacero planét a na každej stretol nejakého dospelého človeka. Každý z nich bol zvláštny a predstavoval nejakú vlastnosť, ktorú majú dospelí. Napríklad kráľ, ktorý chcel vládnuť aj keď nemal komu, márnivec, ktorý chcel len obdiv, pijan, ktorý pil, aby zabudol, že sa hanbí, alebo biznismen, ktorý stále počítal hviezdy, akoby ich vlastnil. Malý princ tým vlastne ukazuje, akí sú dospelí často zvláštni a ako riešia veci, ktoré vlastne nemajú veľký zmysel.
Nakoniec sa dostane na Zem, kde stretne líšku. Tá je podľa mňa jedna z najdôležitejších postáv v celej knihe. Naučí ho, čo znamená „pripútať si niekoho“, teda vytvoriť si vzťah. Vysvetlí mu, že keď si k niekomu vytvoríš vzťah, tak sa pre teba stane jedinečný. A práve vtedy si Malý princ uvedomí, že jeho ruža je pre neho výnimočná, aj keď existuje veľa iných ruží.
Líška mu povie aj tú známu vetu, že dobre vidíme iba srdcom a to podstatné je očiam neviditeľné. Podľa mňa to znamená, že tie najdôležitejšie veci v živote nie sú materiálne, ale skôr pocity, vzťahy a to, čo cítime vo vnútri.
Medzitým sa pilot snaží opraviť svoje lietadlo, aby sa dostal z púšte. Postupne si s Malým princom vytvoria taký zvláštny, ale pekný vzťah. Malý princ mu rozpráva svoje zážitky a pilot si cez to všetko začína uvedomovať veci, na ktoré ako dospelý už skoro zabudol.
Na konci príbehu Malý princ zistí, že sa chce vrátiť na svoju planétu k svojej ruži. Vie, že jeho telo je príliš ťažké na cestovanie, tak sa nechá uštipnúť hadom, čo vlastne znamená jeho smrť, ale skôr tak symbolicky – ako keby sa jeho duša vrátila domov. Pilot to veľmi prežíva, lebo si na neho zvykol a bolo to pre neho dôležité stretnutie.
Kniha končí tak trochu smutne, ale aj pekne, lebo pilot si Malého princa stále pamätá a verí, že niekde existuje a stará sa o svoju ružu. A čitateľ zostáva rozmýšľať nad tým, čo je v živote naozaj dôležité.
Podľa mňa je táto kniha hlavne o tom, že by sme nemali zabudnúť byť trochu ako deti, vnímať veci srdcom a vážiť si ľudí, ktorých máme radi. Hoci som ju prvýkrát čítala veľmi malá vždy sa mi páčila tým, aká je iná no nikdy som neprišla na to že v čom