Mamka Pôstková je stelesnením nekonečnej pracovitosti, skromnosti a životného utrpenia slovenskej ženy. Celý život tvrdo drie, perie a pečie chleba, len aby splatila dlhy, ktoré jej narobili jej pijan manžel a nezodpovedný syn. Hoci sama žije v hroznej biede, jej najväčšou starosťou je čestne splatiť dlžobu v banke, ktorú si vzala na synovo gazdovstvo. Autor ju stretáva v banke, kde mamka prináša po troškách drobné peniaze, ktoré si doslova odtrhla od úst. Jej ruky sú zodraté od ťažkej roboty a tvár zvráskavená trápením, no v očiach má stále pokoj a pokoru. Manžel jej len nadáva a syn ju vyháňa z domu, no ona nikoho neobviňuje a ticho znáša svoj krutý osud. Keď sa jej podarí splatiť poslednú korunu dlhu, cíti obrovskú úľavu, že na svete nikomu nič nedlhuje. Jej život končí v malej komôrke, kde opustená a chorá umiera, no stále s čistým svedomím. Tajovský v diele ostro kontrastuje jej poctivosť s bezcitnosťou bankového systému a ľahostajnosťou jej rodiny. Mamka Pôstková nie je hrdinka z veľkých dejín, ale tichá mučenica každodenného života na dedine. Cez jej postavu autor vzdáva úctu všetkým jednoduchým ľuďom, ktorých svet prehlidne, hoci sú morálne oveľa vyššie než bohatí.
