Keď báčik z Chochoľova umrie je relatívne krátka poviedka z dedinského prostredia, ktorá má dve hlavné postavy. Dielo poukazuje na rozdiely v spoločnosti, a zároveň na kontrast medzi postavami v spoločenskom rebričku.
Aduš Domanický bol schudobnený zeman a chválenkár. Je o ňom všeobecne známe, že peniaze získava len podvodmi. Mohli by sme o ňom povedať, že upadol hospodársky, aj morálne.
Naopak – Ondrej Tráva je úplnym protikladom Aduša Domanického. Predstavuje spravodlivosť a čestnosť. Na rozdiel od Aduša ide pevne za svojim cieľom a je ochotný sa preň vzdať aj posledného. Je príkladom toho, že zbohatnúť sa dá aj inak ako podvodmi.
Dielo je postavené na predaji jjačmeňa, ktorý zeman Domanický ponúkol Trávovi a zobral zaň aj zálohu. Nakoniec sa ukáže, že žiadny tovar neexistuje a nastane problém s vrátením zálohy. V tomto momente si Domanický uvedomí, že nie je cesty späť a neustále opakuje vetu, ktorá sa dostane do názvu poviedky – peniaze vyplatí, až keď báčik z Chochoľova umrie a ostane po ňom dedičstvo.
Tráva sa dožaduje spílenia vzácnych stromov, ktoré sa nachádzajú pri kaštieli Domanického. Ten to však odmieta s tým, že ide o rodový symbol a zároveň miesto posledného odpočinku jeho predkov. Zároveň Trávovi prisľúbi, že mu do týždň peniaze vráti. Svoj sľub následne aj dodrží. Pri osobnej návšteve u Domanického dôjde aj k prehliadke kaštieľa. Už na prvý pohľad je jasné, že zeman Domanický je chudobný. Kaštieľ je viditeľne zanedbaný a zvyšok jeho majetku na tom nie je inak. Medzitým báčik z Chochoľova naozaj zomrie. Aduš Domanický sa však k žiadnemu dedičstvu nedostal. Od tých čias už nikto nepočul slova: „Keď báčik z Chochoľova umrie…“