Matilda bola bystré a múdre dievča už od narodenia. Mala rada knihy. Keď mala štyri roky, „vedela už čítať rýchle a plynule a začala sa pochopiteľne zháňať po knihách.“
Jej rodičia, pán a pani Červohorskí boli zvláštni. Syna Michaela mali radi a Matildu „chceli chytiť a odhodiť niekde ďaleko, najlepšie až z hranice krajiny alebo ešte ďalej.“ Svojej dcére vôbec nerozumeli a keď sa ich opýtala, či si môže kúpiť knihu, obvinuli ju, že je rozmaznaná a že knihu nepotrebuje, lebo má doma veľkú telku. A tak sa malá Matilda vybrala sama do knižnice. Knihovníčke pani Milej to bolo zvláštne, že také malé dievča chodí samé, ale obľúbila si ju. Matilda chodila veľa do knižnice, pretože pre rodičov bola zvláštna, ale v knihách nachádzala útechu.
Raz večer jej otec, pán Červohorský vysvetľoval Matildinmu bratovi, svojmu synovi, ako podvádza zákazníkov, ktorí u neho kupujú autá a Matilda mu povedala, že podvádza ľudí, ktorí mu dôverujú. „Si len obyčajná, malá hlupaňa a nemáš ani poňatie, čo hovoríš“. Matilda sa tiež snažila vysvetliť rodičom, aké je neprávne večerať pri televízií, s táckami na kolenách. Za nepekné správanie k nej sa rozhodla dať Matilda otcovi príučku, kedy mu nalepila na hlavu jeho vlastný klobúk. Klobúk si nemohol dať dole celý deň a večer mu ho musela pani Červohorská zostrihať z hlavy. Týždeň bola doma aký-taký pokoj, akoby pán Červohorský stratil chuť sa naparovať a tyranizovať okolie.
Po týždni, keď zbadal Matildu ako číta knihu, vytrhol jej ju z ruky a roztrhal. Zbytočne mu vysvetľovala, že je to kniha z knižnice e že ju musí vrátiť, zničil ju aj tak. A tak pre neho pripravila novú príučku. Zašla za susedom Fredom a ten jej ukázal svojho hovoriaceho papagája, ktorý sa volal Luskáčik. Vedel povedať iba pár viet, ale Matilda, hneď vedela ako ho využiť. Vzala ho domov a uložila ho na noc do komína v krbe. Keď začal rozprávať, rodičov to vyplašilo a mysleli si, že v dome majú ducha. A tak im dala Matilda ďalšiu príučku.
Jedného dňa keď pán Červohorský, Matildin otec mal úspešný deň, predal až päť áut a chcel, aby mu jeho syn Michael vyrátal koľko zarobil. Nadiktoval synovi ceny áut a chcel, aby vyrátal koľko na nich zarobil. Matilda bola veľmi šikovná a oveľa skôr vyrátala otcov zárobok ako jej starší brat. Otec tomu nechcel veriť a obvinil ju, že mu videla do papiera, na ktorom už mal svoj denný zisk vyrátaný. Rozčúlil sa a pochyboval o tom, že by to malé dievča ako Matidla vedela vyrátať a vyhlásil ju za klamárku a podvodníčku. A tak mu znova Matidla za jeho správanie vymyslela prísny trest. Do fľašky, ktoré jej otec používal na posilnenie vlasov naliala Matilda skoro ráno mamin odfarbovač na vlasy. A tak sa z otcových čiernych vlasov stali odfarbené na blond, ale pôsobili ako špinavé, akoby si ich dlho, veľmi dlho neumýval. Všetci zostali vydesení z toho, čo mal zrazu na hlave.
V Anglicku chodia deti do školy od piatich rokov. Matildini rodičia sa o ňu však nie veľmi zaujímali a tak zmeškali zápis do školy a prihlásili ju až ako päť a polročnú. Nastúpila do triedy k mladej pani učiteľke Meduškovej, ktorá si šikovnú Matildu hneď veľmi obľúbila. Chcela Matildu podporiť a pomôcť jej zlepšovať sa ešte viac.
Riaditeľku na škole robila pani Byvolská, bola veľmi zlá a prísna. Trestala deti veľmi kruto až desivo. Dievčatá nemala rada, považovala ich „za hnusné malé potvory.“ Pani učiteľka Medušková chcela vysvetliť riaditeľke Byvolskej, že Matilda je nadané dieťa a nemala by chodiť do prvej triedy, ale do vyššieho ročníka. Riaditeľku to vak veľmi nahneval, lebo Matildin otec, ktorý jej len nedávno predal auto, vykreslil Matildu ako neposlušnú, ktorá stvára veľké lotroviny a tak bola presvedčená, že také dievča nemôže byť nadané. Čím viac Matilda riaditeľku spoznávala, tým viac chápala, že s nespravodlivosťou musí bojovať. Zistila, že má nadprirodzenú schopnosť hýbať predmetmi. A myslela si, že keď ju využije aj pri riaditeľke a vystraší ju, tá odíde zo školy.
Hýbanie predmetov silou mysle Matilda poctivo trénovala a chcela ho použiť práve na riaditeľku Byvolskú, o ktorej zistila, že zatvára deti do lapáka. Lapák je vysoká úzka skriňa vo vnútri z troch stien z betónu, z ktorého vyčnievajú dovnútra kusy skla, takže tam človek musí stáť vzpriamene a čakať kým ho nevypustia von. O lapáku povedala Matilde a jej veľmi dobrej kamarátke Levanduľe „veľkáčka“ Hortenzia, s ktorou sa dievčatá zoznámili na školskom dvore. Hortenzia im poopisovala, aké šibalstvá postvárala a prečo bola zavretá v lapáku. Dievčatá ju považovali za veľkú umelkyňu, „ktorá je pri stváraní nezbedníctiev ochotná riskovať i život“. Tá im porozprávala o riaditeľke veľa historiek, o tom, ako vyhadzuje deti cez otvorený oblok, pretože je šampiónka v hode kladivom a má veľmi silnú pravú ruku, ako neznáša dlhé vlasy a najmä vrkoče a ako za ne schytila žiačku Amandu Muškovú a hodila ju ako kladivo do diaľky až za školský plot, ale našťastie sa jej nič nestalo. Alebo ako jedenásťročnému Rudovi Bahnošľapovi prikázala zjesť obrovskú čokoládovú tortu, z ktorej kúsok si Rudo deň predtým dovolil ochutnať a teraz dostal za to trest. A hoci sa všetci o neho báli, jemu sa predsa len podarilo zjesť tú extra veľkú tortu. Všetky deti zo školy jeho výkon ocenili. Nahnevaná riaditeľka mu ešte trela táckou po hlave, ale ani to Rudovi neublížilo.
Riaditeľka Byvolská znepríjemňovala život viacerým deťom v škole. Počas týchto útrap sa Matilda ešte viac zblížila s pani učiteľkou Meduškovou, o ktorej zistila, že riaditeľka Byvolská ublížila aj jej a pripravila ju o dedičstvo. Matilda si zaumienila, že je pomôže získať dedičstvo, teda dom, v ktorom riaditeľka bývala späť. Mladá učiteľka bývala iba v malej záhradnej chatke, vo veľmi skromných podmienkach, napriek tomu do neho Matildu pozvala. Porozprávala jej ako jej mama zomrela, keď mala dva roky a otec, ktorý bol lekár sa musel venovať práci, tak pozval k nim domov maminu sestru, ktorá mu mala s dcérou pomáhať. Otec však tiež veľmi rýchlo zomrel, o tri roky po mame. Pani učiteľka ako dieťa zostala sama iba s tetou, ktorá sa stala je poručníčkou a tak zdedila aj je dom. Porozprávala Matilde o tom, aký ťažký život s tetou prežívala, ako jej musela slúžiť a všetko za ňu robiť. Napokon Matilda zistila, že tetou učiteľky Meduškovej je samotná riaditeľka Byvolská.
Matilda vymyslela plán, ktorým chcela svojej učiteľke pomôcť. Silou svojej mysle, písala kriedou po tabuli odkaz pre riaditeľku, akoby ho písal sám jej zomrelý švagor, v ktorom sa hovorilo o tom, že má vrátiť svojej neteri, teda učiteľke Meduškovej dom, aj peniaze a má odísť veľmi ďaleko. Riaditeľka sa tak naľakala, až odpadla. Napokon sa plán vydaril a riaditeľka sa do školy už nikdy nevrátila. Nakoniec sa všetko dobre skončilo, v škole nastúpil nový pán riaditeľ, a Matilde sa tiež zmenil život, lebo jej rodičia narýchlo odišli z Anglicka do Španielska a Matildu na jej želanie nechali u pani učiteľky Meduškovej.
Roald Dahl napísal tento príbeh ešte v roku 1988. Odvtedy bol viackrát sfilmovaný a bol aj predlohou viacerých muzikálov. Naposledy v roku 2022 vznikla aj filmová verzia muzikálu. O tomto príbehu sa hovorí, že ho môžu čítať deti, ale aj ich rodičia.