Keď som bola druháčka na základnej škole, navštívili sme s mamou pani učiteľku Slovenského jazyka na základnej škole v susednom meste. Poprosili sme ju o pomoc s výberom textu na Hviezdoslavov Kubín, kde som mala prvý krát súťažiť. Ja som chodila do základnej školy v malej obci a prvý krát som videla takú veľkú školu v meste. Pani učiteľka mala zároveň na starosti školskú knižnicu. Keď som prvý krát otvorila dvere do tejto miestnosti zhlboka som nadýchla a cítila tú nádhernú vôňu kníh. V tom období som ešte nevidela toľko kníh. Vošla som dnu a nevedela som, kde mám skôr pozerať. Nikdy na tento okamih nezabudnem. Rýchlo som zabudla, na čo sme sem prišli. Moje oči blúdili po regáloch s knihami a nevedela som, ktorú knihu mám skôr vziať do ruky. Prestala som vnímať čo sa deje okolo mňa a v mojej mysli boli len knihy – veľa kníh.
Darmo sa mi pani učiteľka prihovárala, darmo na mňa mamka volala – videla som len knihy. Pani učiteľka povedala mojej mamke, že som ako Matilda. A vtedy som precitla. Matilda? To meno sa mi veľmi zapáčilo. Spýtala som sa pani učiteľky, že kto je to Matilda. Pani učiteľka mi povedala, že Matilda je malé dievčatko, ktoré veľmi rado čítalo a že je to veľmi pekný knižný príbeh. Mamka ma presvedčila, že keď budem spolupracovať pri výbere prózy na prednes, tak zajtra pôjdeme kúpiť knihu Matilda. Oči sa mi rozžiarili a hneď sme spolu s pani učiteľkou všetko urobili.
Keď som si na druhý deň priniesla Matildu domov a začala som čítať, akoby sa zastavil čas. Knihu som prečítala veľmi rýchlo. Po prečítaní som sa mamkou rozprávala o svojich pocitoch. Boli krásne ale aj smutné, pretože Matilda mala od malička pri svojich rodičoch ťažký život. Nesprávali sa ku nej pekne. Vôbec nepochopili aká je múdra, a že knihy boli jej útecha v osamelom živote. Keď ju otec prihlásil do školy, tak už vedela čítať aj písať. Učila ju pani učiteľka Medušková, ktorá bola z Matildy nadšená a veľmi ju podporovala. Pani učiteľka sa snažila vysvetliť Matildiným rodičom, akú majú úžasnú, nadanú a múdru dcéru. Oni ju však namiesto pochopenia vysmiali. Pani učiteľka si vytvorila s Matildou krásny vzťah a veľmi ju podporovala. Matilda v sebe objavila schopnosti, že vedela hýbať predmetmi. V reálnom živote sa to nestáva, ale príbehu to dodalo vtipné zápletky. Tento príbeh sa mi páčil aj preto, lebo sa dobre skončil. Matildu si po odchode jej rodičov adoptovala pani učiteľka Medušková, ktorá je ľúbila a venovala sa. Matilda dostala to čo jej chýbalo v doterajšom živote – lásku a pozornosť. V príbehu boli aj negatívne postavy – Matildini rodičia a aj riaditeľka školy pani Byvolská. Autor cez tieto postavy poukázal, že aj keď tieto postavy robili zlé veci a ubližovali ľudom nakoniec aj tak dobro zvíťazilo.
Prečítaním tejto knihy som získala presvedčenie, že čítaním sa človek dozvie veľa nových vecí a poznatkov. Milujem čítanie kníh a vždy sa vžijem do čítaného príbehu. K láske k čítaniu vediem aj svoju mladšiu sestru Emku.
