O tom, že existuje postava Arséna Lupina, som sa dozvedel náhodou pri pozeraní televízneho seriálu. Potom som v kníhkupectve videl krásnu knihu s peknou farebnou oriezkou, ktorá ma zaujala a knihu som si kúpil. Neoľutoval som. Arséne Lupin je označovaný ako francúzsky náprotivok môjho obľúbeného Sherlocka Holmesa.
Literárny druh je epika a žáner knihy je detektívny. Dej sa odohráva v 19. storočí vo Francúzsku a pri pobreží Anglicka.
Kniha má 16 samostatných príbehov. Využíva sa tu retrospektíva – chronológia, ja – rozprávanie, on – rozprávanie, odseky.
Hlavnou postavou je Arséne Lupin, lupič – džentlmen. Bol to majster premien, veľmi inteligentný a prešibaný. Raz ste ho mohli stretnúť ako starca, inokedy ako mladého armádneho generála. Z každého väzenia sa mu podarilo uniknúť a pri zločinoch nezanechával žiadne stopy. Preto dostal prezývku Nepolapiteľný lupič.
Vedľajšou postavou je Ganimard, hlavný vyšetrovateľ z francúzskej tajnej služby a jeho úhlavným nepriateľom bol práve Arséne, ktorý mu však vždy unikol.
Sherlock Holmes prichádza neskoro
Na zámku Thibermesnil bol Arséne Lupin preoblečený za maliara, lebo mal záujem o starodávny nábytok v štýle Ľudovíta XV. a o tajnú chodbu plnú zlata, ktorá sa mala podľa legendy nachádzať vo veži zámku. O rovnakú chodbu sa začal zaujímať aj majiteľ zámku barón Cahorn a aby ju našiel, z Anglicka si najal na pomoc Sherlocka Holmesa, ktorý mu mal s hľadaním pomôcť. Po večeri, keď bol barón opitý, príliš veľa narozprával a Arséne sa musel s plánom poponáhľať. Podarilo sa mu ukradnúť Kroniku zámku, v ktorej sa písalo o tajomnej chodbe. Ešte v tú noc sa Arsénovi podarilo objaviť východ z chodby, v ktorej ale na veľké sklamanie nebol ani kúsok zlata. Presne o tretej hodine v noci sa cez chodbu vlámal až do zámku spolu so svojimi štyrmi spoločníkmi a v priebehu 40 minút bola sieň zámku vykradnutá. Kumpáni nábytok preniesli cez chodbu a traktormi odviezli do blízkeho mestečka, pričom Arséne zostal vo svojom preoblečení za maliara v zámku. Ale nestihol si to dlho užiť, lebo vzápätí sa tam objavila jeho prvá láska a ukradnuté veci, ktoré mal vo vrecku, jej venoval za to, že bude o ňom mlčať a neprezradí ho. Prisľúbil jej aj, že na ďalšiu noc vráti všetky veci, ktoré ukradol. Po tom, čo všetky veci vrátil, pristavil sa pri ňom koč a cestujúci sa pýtal na cestu do zámku. Nebol to nik iný ako sám Sherlock Holmes. Arséne Lupin išiel na vlakovú stanicu a Sherlock Holmes do zámku. Tak sa rozišli dvaja velikáni svojej doby.
Kniha bola napínavá, príbehy boli výborne napísané. Arsénovi Lupinovi, napriek tomu, že bol zlodej, som veľmi držal palce. Páčilo sa mi aj, ako bol v knihe zakomponovaný Sherlock Holmes, ale volal sa tu aj Herlock Sholmes. Už som si kúpil pokračovanie knihy Arséne Lupin – Dôverné priznania a teším sa, ako sa do nej začítam.
Citát z knihy: „Tak poďme,“ povedal si, „už tu nemáme čo robiť. Ak sa totiž do toho zamieša aj Sherlock Holmes, mohlo by sa to zle skončiť.“ (str. 142)
V knihe sú stredne dlhé vety, druh viet je oznamovací, pásmo postáv a rozprávača, využíva sa priama reč. Slovná zásoba je spisovná a jazykový štýl je umelecký.
