Kniha Maybe Now je voľným pokračovaním príbehu z Maybe Someday a nadväzuje na osudy postáv Ridgea, Sydney a Maggie. Na rozdiel od predchádzajúcich dielov sa však viac sústreďuje na vnútorné prežívanie postáv, ich osobný rast a vyrovnávanie sa s realitou, ktorá nie je vždy jednoduchá.
Ridge a Sydney sú konečne spolu a ich vzťah sa zdá byť stabilný a naplnený. Obaja si prešli komplikovanou cestou, aby mohli byť spolu, a teraz sa snažia budovať niečo skutočné. Ich láska je pokojnejšia, menej dramatická, ale o to úprimnejšia. Ridge, ktorý je hudobník a zároveň nepočujúci, vníma svet inak, čo dodáva príbehu jedinečný pohľad na komunikáciu, emócie a spojenie medzi ľuďmi.
Veľká časť príbehu sa však sústreďuje na Maggie, Ridgeovu bývalú priateľku. Maggie trpí chronickým ochorením (cystická fibróza), ktoré výrazne ovplyvňuje jej život. Vie, že jej čas môže byť obmedzený, a preto sa snaží žiť každý deň naplno. Napriek svojej situácii nie je vykreslená ako slabá postava ale práve naopak, je silná, sarkastická a snaží sa brať život s humorom.
Maggie sa musí vyrovnať s tým, že Ridge sa posunul ďalej. Ich vzťah bol v minulosti veľmi silný, no teraz sa mení na priateľstvo. Tento prechod nie je jednoduchý a prináša so sebou bolesť, nostalgiu, ale aj pochopenie. Maggie nechce byť pre Ridgea prekážkou a uvedomuje si, že jeho šťastie je dôležité, aj keď to znamená, že už nie je jeho súčasťou tak ako predtým.
Do príbehu vstupuje aj Jake, nový muž v Maggieinom živote. Ich vzťah je spočiatku nejasný, no postupne sa medzi nimi vytvára niečo úprimné a krásne. Jake Maggie neľutuje ani ju nevníma cez jej chorobu, čo je pre ňu veľmi dôležité. Ukazuje jej, že aj napriek jej zdravotnému stavu si zaslúži lásku a normálny život.
Kniha sa dotýka viacerých silných tém, ako napríklad choroby, smrti, prijatia, ale aj radosti zo života. Nejde o dramatický dej plný zvratov, ale skôr o realistické zobrazenie toho, ako ľudia zvládajú ťažké situácie a snažia sa nájsť šťastie aj v neistote.
Veľmi dôležitým prvkom je aj hudba, ktorá spája postavy a slúži ako spôsob vyjadrenia emócií. Ridge a Sydney spolu tvoria piesne, ktoré odrážajú ich pocity a prežívanie.
Záver knihy nie je úplne „rozprávkový“, ale je úprimný a realistický. Každá postava nachádza svoj vlastný spôsob, ako byť šťastná, aj keď to neznamená dokonalý život.
Moje pocity:
Táto kniha na mňa pôsobila veľmi hlboko, ale iným spôsobom než ostatné od Colleen Hoover. Nebola plná dramatických hádok alebo toxických vzťahov, ale skôr tichých momentov, ktoré mali obrovskú váhu.
Najviac ma zasiahla Maggie. Obdivovala som ju za to, ako dokázala žiť napriek tomu, že vedela, že jej život nemusí byť dlhý. Jej humor, nadhľad a sila boli niečo, čo ma prinútilo zamyslieť sa nad vlastným životom. Uvedomila som si, ako často beriem veci ako samozrejmosť.
Vzťah medzi Ridgeom a Sydney bol krásny, ale úprimne, najviac som prežívala práve Maggiein príbeh. Jej cesta bola plná bolesti, ale zároveň aj nádeje. Veľmi sa mi páčilo, že ju autor neukázal len ako „choré dievča“, ale ako plnohodnotnú osobnosť so snami, humorom a túžbou po láske.
Pri čítaní som mala často pocit pokoja, ale aj smútku. Nebolo to niečo, čo by ma emocionálne zničilo, skôr ma to prinútilo spomaliť a zamyslieť sa. Táto kniha mi dala dôležitú lekciu a to takú, že život nie je o tom, koľko času máme, ale o tom, ako ho využijeme.
Po dočítaní som mala v sebe zvláštny mix emócií a to vďačnosť, pokoj, ale aj mierny smútok. A hlavne som si uvedomila, že by som mala viac žiť prítomným okamihom a vážiť si ľudí okolo seba.