Volám sa Stern Rózsa , teraz už Viola Fischerová . Krstné meno som si zmenila po vojne . Pôvodne som volala Rózsa Ibolya , čiže Ružena Viola (Ruža Fialka ) . Na území , ktoré počas vojny zabrali Madari , bolo po roku 1945 bežné – a zároveň to niekedy vyžadovali aj úrady – aby, sa madarské mená poslovenčovali . Neprekážalo mi to . Rózsu zanechala v nemeckých koncentrákoch a začala som používať iba druhé meno , Viola . Bola som Mengeleho dievča . Jedna z mnohých , ktoré museli zniesť jeho pokusy . Jena z mála tých , ktoré to prežili . A možno som jediná , ktorá ho porazila – on a jeho tím mi robili veci , po ktorých by som už nikdy nemala spoznať ten najväčší dar – držať v náručí vlastné dieťa . Porazila som ich dvakrát . Mám dve skvelé dcéry . Bola som vo svojom živote neskutočne šťastná , aj absolútne zlomená . Stratila som veľkú lásku , aby som pomaly a postupne našla takú , čo pretrvala celý život . Prežila som štyri koncentráky : Auschwitz – Birkenau ( po slovensky Osvienčim – Brzezinka ), Ravensbrück , Buchenwald , Neustadt bei Coburg – továreň Siemens . zorganizovala útek a pomohla chytiť jednu z najkrutejších dozorkýň z Birkenau . Za Juraja Fischera som sa vydala 26. februára 1946 . Narodili sa nám dve dcéry – Helenka a Vierka . Ako manželia sme spolu prežili šesťdesiatjeden rokov . Jurkovo srdce dotlklo veľmi symbolicky na výročie konca vojny 9.mája 2007 .
