Preskočiť na obsah

Milo Urban

    Živý bič – Milo Urban
    Dej
    1.časť – Stratené ruky
    Oravská dedina Ráztoky ležala v najsevernejšej časti Slovenska ďaleko od kanónov, pušiek a granátov. Spočiatku nechápali ani, čo vojna znamená. Považovali ju za akési dobrodružstvo, za čosi vzdialené.
    Po troch rokoch však prichádza do dediny dokaličený vojak. Jeho zmrzačené telo odzrkadľovalo krvavý obraz vojny. Mal zjazvenú tvár, amputovanú ruku a stratil schopnosť hovoriť. Bol nemý. Ilčíčka ho dokonca ani nespoznala, stretnúc ho na ulici, hoci išlo o jej krstného syna.
    Predvolanie na odvod dostal aj Ilčíčkin syn Štefan, ktorý dosiaľ žil život dieťaťa. Matku mal veľmi rád, preto nevidelo sa mu odísť z domu a nechať ju samotnú. Na odvode videl nepokoj a nešťastie ľudí, ktorí sa pýtali na svojich synov. Vtedy pochopil, že vojna je veľké zlo a že to, čo im hovoril kaplán Létay o vlasti, sú klamstvá. Videl, že čo sa deje, nie je žart.
    Medzitým Ilčíčka doviedla Ondreja domov. Všetky tie nepokojné udalosti jej uľahli na ramenách a ona sa začala poddávať nenávisti. V dedine neradno čokoľvek povedať nahlas, pretože nejedného človeka preháňali po súdoch aj za neoverené udanie. Napriek tomu však jedna novinka obehla celé Ráztoky: Eva Hlavajová čaká dieťa, hoci jej muž Adam už dlho bojuje v zákopoch. Tieto reči nešli nikomu do hlavy, pretože Eva zamdlievala od žiaľu, keď jej muž musel narukovať.
    Ondrej po celý ten čas myslel na jediné: čo je s Kristou Dominovou, dievkou, ktorú si chcel vziať za ženu. Keď mu Ičíčka škodorasdostne oznámila, že tá sa už vláči s inými, našla si lepších, ako je on, sklesol a zosmutnel.
    Štefan Ilčík sa vracia z odvodu. Odobrali ho. Ilčíčkin jediný syn musí narukovať. A to práve vtedy, keď bude najviac roboty na poli.
    Zvesť o Evinom tehotenstve sa dostala aj k notárovi Okolickému. V ten istý deň prichádza do jeho kancelárie Eva Hlavajová. Prišla, aby potvrdila to, čo sa v celej dedine rozpráva. Jedného dňa za ňou notár zamkol dvere, dala sa mu zneužiť a otehotnela. Eva bude mlčať, nepovie nikomu, kto je otcom dieťaťa. Notár však musí zariadiť, aby sa Adam vrátil domov. Nikto si to dieťa nebude spájať s notárom. Kúrňava však videl, kto bol v jeho izbe.
    Ilčíčka nechce dopustiť, aby jej syn narukoval. Hľadá radu u dekana Mrvu, no bez úspechu. Obratí sa aj na notára Okolického. Nepochodí však ani tam. Nazve ju buričkou a ona mu vynadá do zloduchov. Bolo neslýchané, aby niekto vynadal vrchnosti, preto jej správanie rozrušilo celú dedinu.
    Štefan rozmýšľa nad útekom do Piľska, aby sa vyhol vojne. Svoj plán prezradí matke, ktorá mu to nedovolí. Stal by sa z neho zbeh, čo by bolo veľmi nebezpečné.
    V dedine sa popisuje dobytok na rekviráciu pre vojsko. Popisovanie prevádzajú richtár, strážmajster a obecný poskok Kúrňava. Úradná moc oberala dedinčanov. Nedalo sa však nič robiť, vlasť mala prednosť, vojsko muselo byť sýte.
    Všetci lamentovali nad týmto nešťastím, len Kúrňava sa tešil, pretože sa cítil byť vyznamenaný poverením popisovať. Prehnaná aktivita sa mu však nevyplatila. Kramár, brániac svoj dobytok, zhodí Kúrňavu do močovky. Celou situáciou sa zaoberajú úrady, vyšetrovanie vedie Okolický. Ten obviní aj Ilčíčku z poburovania, hoci ani v tom dvore nebola. Bola to pomsta za jej predošlé správanie.
    Štefan Ilčík sa dostane do trenčianskych kasární. Výcvik jeho čaty vedie krutý čatár Róna. Územčistý, bezcitný chlap, ktorý ich trápi zbytočnými cvičeniami a povyšuje sa nad nich. Najviac nenávidel plavovlasého mládenca, ktorý dostal prezývku „pánča“, pretože bol slabší ako ostatní. Čím viac ho čatár Róna ubíjal, tým väčšiu podporu získaval od vojakov.
    V Ráztokách ozýva sa smútok. Blíži sa deň, keď bude popísaný dobytok odvedený.
    Eva sa svojím stavom netajila. Hovorilo sa o tom verejne a celá dedina ju odsúdila, považovali ju za vyvrhnutú ženu. Nik jej nechcel pomôcť, nemal ju kto poľutovať, ostala na všetko sama. Ráztočania hádali, kto by mohol byť otcom, no neprišli na nič. Nevedeli si vyjasniť ani to, prečo Eva chce dostať Adama od vojska, keď sa mu spreneverila. Nazývali ju falošnicou, mysleli si, že sa pretvaruje.
    Dedinu obletela správa, že Adam sa dozvedel, čo sa stalo s Evou, preto vraj nechce už ani domov prísť. Chýr, hoci mu neverila, zronil Evu poriadne. Správa neobišla ani dekana Mrvu, ktorý si dal zavolať Evu. Bol jediným, kto ju nezatratil. Dal jej chlieb i kus slaniny, aby mala čím nakŕmiť malého Adama. Kaplán Létay, dozvediac sa o tomto čine, poriadne skritizoval dekana.
    Eva ešte ráz zájde za Okolickým. Prestáva sa ovládať a kričí. Ľutuje, že hneď nevykričala, čo sa vtedy stalo. Teraz je už však neskoro, teraz by jej nik neveril. Po niekoľkých dňoch sa dostavili pôrodné bolesti a na svet prišiel malý chlapček.
    Ľud trpel podvýživou, chorel, no našli sa aj takí, ktorým sa darilo. Jedným z nich bol Áron, krčmár a obchodník v jednej osobe.
    Vlasť nemá dosť ocele, preto sa idú rekvirovať zvony. Roztopia ich a ulejú z nich kanóny. Ráztočania nemohli uveriť, že prídu o svoj zvon. O zvon, ktorý je posvätným predmetom, ktorý je symbolom stáročnej viery a ktorý má i meno – Ondrej.
    Ilčíčka každú nedeľu sadala si k stolu a písala Štefanovi dlhé listy. Čatár Róna trápi vojakov natoľko, že si pánča siahne na život. Zbytočná smrť mladého vojaka pobúri v Ilčíkovi všetok hnev. Prestane poslúchať, neplní rozkazy a odvráva. Predstavení ho trestali, zatvárali do basy, nevedeli si sním rady.
    Jedného dňa pochodovali v plnej zbroji asi tridsať kilometrov. Boli hladní a na smrť unavení. Čakali, kedy im Róna zavelí na rozchod, aby si mohli odpočinúť. Namiesto rozchodu im však prikázal kopať zákopy. Vojaci dreli, no jemu to nestačilo. Neustále ich poháňal a nadával im.
    Ilčík nepovedal ani slovo, chytil rýľ a urobil ním kmih. Rónovi sa na hlave otvorila strašná rana a bezvládne telo dopadlo na zem. Ilčíka za vraždu čatára popravia. Vyviedli ho za mesto, kde odzneli tri výstreli. Tri výstreli. Tri jasné smrti.
    Eva mala v úmysle pokrstiť nemanželské dieťa. Podarilo sa jej nájsť krstných rodičov, Ondreja koreňa a Sivoňku, hoci to nebolo vôbec jednoduché. Kaplán Létay ju však rázne odmietol, také deti on nekrstí!
    Bieda, hlad, núdza donútili Evu chodiť po žobroní. Jedného dňa zažiadalo sa jej vzduchu, nechajúc deti Sivoňke, obliekla sa a vyšla von. Vykročila a ocitla sa až v potoku. Voda sa pod ňou rozčertila a ona sa utopila.
    Evina smrť prekvapila všetkých. Mysleli si, že toho bolo na ňu priveľa. Notára zaujímalo jediné, či niekomu nenechala list alebo niečo nepovedala. Nikto však o ničom nevedel, len Kúrňava naňho hľadel akýmsi zvláštnym úsmevom.
    V nedeľu sa konala precesia za ukončenie vojny. Ráztočania prosili o milosť, o zľutovanie.
    2. časť – Adam Hlavaj
    Adam zbehol z vojenského útvaru, stal sa dezertérom. Šiel celé týždne a po dlhej strastiplnej ceste sa dostal domov. Zamieril k izbe, klopal, no nikto neodpovedal. Dom bol tichý ani hrob.
    Prišlo oznámenie o Adamovom úteku. Táto správa poriadne rozrušila notára Okolického. Začal zúriť a nervózne behal po izbe. Adam zašiel k Ilčíčke, kde mu zvestovali správy o Evinom utopení i o druhom dieťati. Rozhovor ukončila žandárska uniforma. Stačilo však niekoľko sekúnd a Adama v izbe už nebolo.
    Okolický má strach, Adamova prítomnosť ho znepokojuje čoraz viac, potrebuje sa ho zbaviť. Rozhodne sa podplatiť Kúrňavu, aby ho našiel. Ten pristúpi na jeho ponuku a nakoniec ho vystopuje. Prezradí, že sa skrýva u Kramára. Žandári oboch chytia, no je už noc, a preto ich nemôžu odviesť do Vranova. Zavrú ich teda v obecnom dome.
    Kúrňava sa všetkým pochváli, že vypátral a udal dezertéra. Dedinčania však držia s Adamom a miestneho poskoka odsúdia ako zradcu. Opustí ho aj posledný priateľ. Rozhodne sa preto odčiniť, čo spôsobil. Podarí sa mu vyslobodiť Hlavaja a vinu za jeho útek hodí na nepozorných žandárov. Adam sa skryje u Evinho brata na samote. Pred útekom mu Kúrňava prezradil, že to notár Okolický zneužil jeho ženu.
    Pravdu o Evinom tehotenstve sa dozvedeli aj dedinčania. Tí si dobre pamätajú, v akej núdzi žila Eva a on sa o ňu nepostaral, ba ani o svoje dieťa. Zahŕňali notára nadávkami a pohoršenie sa stupňovalo. Jedného večera sa Ráztočania rozbúrili a zaniesli nemanželského syna notárovi pred dvere. Nech si ho chová jeho otec! Pred jeho domom sa zišla poriadna hŕba ľudí. Boli však rozohnaní žandármi. Dieťa si vzala Sivoňka, ktorá ho opatrovala aj predtým.
    Následkom ráztockého škandálu bol príchod vojenského oddielu, počítajúceho desať mužov. Notár nemohol pochopiť, ako sa Hlavaj dozvedel o jeho pomere s Evou. Toto nedostupné tajomstvo v ňom vyvolávalo šialený pocit strachu, ktorého sa snažil zbaviť alkoholom. Začal sa opíjať každý deň.
    Vojaci sa usalašili vo vyprázdnenej škole. Chlapi sa strácali, nebolo ani mládencov. Preto sa ženy, väčšinou vdovy, snažili využiť prítomnosť nových chlapov v dedine. Ich príchod potešil aj Kristu Dominovú, za ktorou chodia až traja nápadníci: príbuzný velkostatkára Lányi, židáčik Grünberg a Pavel Záň. Prví dvaja jej rozprávajú to, čo chce počuť, a ten tretí ju má skutočne rád. On však nepatrí medzi smotánku, preto s nimi nemôže súperiť.
    Koncom zimy prišlo sychravé počasie, ktoré uväznilo Ráztočanov v ich obydliach. Popri ničnerobení sa Ilčíčka pohrúža do svojich myšlienok. Spomína na milovaného syna, je plná smútku, žiaľu a nenávisti.
    Dedinčanom ležia prítomní vojaci poriadne hlboko v žalúdku. Berú si od nich stravu, drevo i ďalšie veci. Neraz pritom používajú i násilie.
    Adam sa zdržiava u svojho švagra Trnčíka, v hore i v okolitých dedinách. Z týchto miest pozoruje, čo sa deje v Ráztokách. Ľudia si o ňom šepkajú, no nezradia ho. Dedina si ho chráni.
    Jedného dňa vyšiel na hole, kde natrafil na notára, ktorý bol na poľovačke. Konečne sa stretli ako chlap s chlapom. Adam ho chytil za krk, no len sa k nemu priblížil a celé notárovo telo sa vystrelo ako mŕtvola na slame. Mal čiastočne ochromené telo, odniesli ho na nosidlách.
    Grünberg sa v prázdnej škole pokúsi zneužiť Kristu Dominovú. Vo dverách sa však zjaví Adam, ktorý ho poviaže a hodí na postel, kde ho neskôr nájdu ostatní vojaci. Táto návšteva v kasárňach vzbudí veľký ruch v celom okolí a vojaci sa stanú centrom posmechu. Krista sa teraz stretáva s Lányim. Neskôr však zistí, že sa nechala oklamať jeho rečami.
    Ráztoky čelia ťažkým časom. Potraviny sa míňajú, žije sa len zo zásob. V dedine navyše vypukne červienka. Choroba, ktorá vezme život nejednému dieťaťu. Umrie i dieťa Evy a notára. Ochorie aj malý Adam Hlavaj. Ošetrovala ho Ilčíčka, ktorá našla v sebe znova matku. Mnoho žien prišlo o deti. Nejedna utápa žiaľ v alkohole. Vyniká medzi nimi Matajka, ktorá pije viac ako chlapi.
    Čosi sa so svetom deje, vo vzduchu je čudné napätie. Čosi sa robí, no Ráztočania to ešte nevedia pomenovať. Svet sa začína meniť a mení sa i vojna. Ubehlo štyri a pol roka a po dedinách sa začali ozývať výkriky: „Nech žije sloboda!“ „Preč s vojnou!“ Vojaci z frontu sa vracajú domov.
    S príchodom chlapov sa dedinčania osmelili, nechcú byť viac utláčaní pánmi. V Ráztokách sa chlapi pod vedením Adama Hlavaja rozhodli, že tú háveď v podobe vojakov vyženú preč z dediny. V celom okolí sa rabuje, plieni. Ľud sa búri.
    Ráztočania sa pustia k škole, kde sú ubytovaní vojaci. Ľud sa zhromaždil okolo strážnice, viedla ho Ilčíčka. Dostane sa až na verandu, keď jeden z vojakov vyskočí a bodne ju. Je mŕtva. Ľud zhíkne, vtrhne dnu a vyženie vojakov. Potom sa vzbúrení dedinčania vyberú k Áronovi do krčmy.
    Notár, snažiac sa nepozorovane ujsť z dediny, sa skryje pod slamu vo voze. Dedinčania ho však objavia a zoberú do potoka, kde ho neskôr nájdu utopeného.
    Zúrenie dosiahlo vrchol v Áronovej krčme. Ľudia rabovali, rozbíjali, ničili. Brali zo skladu všetko, čo sa dalo. Adam podpálil krčmu. Vyšiel von a za ním šľahali plamene. Potom sa pozeral a smial. Smial sa. Smial sa smiechom slobody.