Mlieko a med od autorky Rupi Kaur nie je len zbierka básní. Je to skúsenosť. Je to vnútorná cesta – bolestivá, surová, krásna. Je to liečenie v slovách, ktoré nechcú len zaujať, ale vyliečiť.
Keď som prvýkrát otvorila túto knihu netušila som, že nebudem len čítať – budem cítiť. Budem ticho sedieť s jej slovami v rukách a budú mi tiecť slzy, lebo to, čo som čítala, neboli len básne. Boli to čriepky ženskej duše – mojej, tvojej, nás všetkých.
Rupi Kaur v tejto knihe hovorí o všetkom, o čom sa často mlčí. O zneužívaní, strate, o láske, ktorá bolí aj lieči, o vnútorných bojoch a o tom, čo to vlastne znamená byť ženou v tomto svete. Každá kapitola – ubližovanie, milovanie, lámavosť a uzdravovanie – je ako štádium emócie, ktoré si každá z nás prešla. A ak nie, raz príde. A táto kniha tu bude, pripravená držať Ťa za ruku.
Čím dlhšie som čítala, tým viac som sa cítila pochopená. Kaur píše jednoducho, no presne. Bez zbytočných ozdôb – len surová pravda. A práve v tej jednoduchosti sa skrýva sila. Vie pomenovať veci, ktoré v nás často roky ticho bolia. Vie ich vytiahnuť na svetlo – a zrazu zistíme, že aj v tej bolesti je istá forma krásy. A že nie sme samy.
„Mlieko a med“ mi pripomenulo, že citlivosť nie je slabosť, ale odvaha. Že prejsť si zlomením a nestratiť vieru v lásku je jedna z najodvážnejších činov. A že ženy v sebe nosia obrovskú silu – aj keď sú práve na kolenách.
Táto kniha je ako rozhovor s najlepšou kamarátkou o druhej v noci. Je ako list, ktorý by si napísala svojmu mladšiemu ja. Je ako denník, ktorý si tajne vedieš v srdci.
Je to kniha, ku ktorej sa budeš vracať. Keď ťa niečo bolí. Keď potrebuješ pochopiť, že nie si zlomená – len sa práve stávaš celou.
Pre mňa táto kniha bola viac než poézia. Bola uzdravením. A ak existuje sila v slovách, tak Rupi Kaur ju v tejto knihe našla a podala každému, kto ju práve potrebuje.
