Ján Babarík
Mobil
Hlavné postavy: Matej, Samo
Vedľajšie postavy: mama, otec, Zuzka, riaditeľ, polícia
Miesto deja: jazero, nemocnica
Literárna forma: próza
Literárny druh: epika
Literárny žáner: poviedka
Dej: Dvaja chlapci si hádzali žabky pri jazere. Samo chcel Matejovi ukázať ako to hádže praví profesionál. Naširoko rozkročil nohy, zatváril sa ako teľa a hodil ploskáč. Kameň sa odrazil jedenkrát od hladiny a so smiechom so mu povedal že sa to musel dlho učiť. Ako sme hľadali v štrku ploské kamene tak sme narazili na telefón. Bol čierny a vyzeral ako vysielačka. Ešte mal aj asi desať centimetrovú anténu. Samo sa začal hrať na policajta. Zrazu sa z telefónu ozvalo šumenie. Bol to nejaký policajt. Po chvíle to prestalo a samo na mňa s vyvalenými očami pozeral na mňa. Samo povedal do vysielačky škola a odtiaľ sa ozval riaditeľ. Samo odhodil vysielačku akoby bola horúca. Potom Samo do vysielačky povedal mama a spojilo ho to s mamou. Mama ho začala ľutovať a hovorila mu že všetko dobre dopadne. Hlas s vysielačky stíchol a Matej sa rozbehol domov. Suseda mu povedala že mala nehodu a že je v nemocnici. Sused ktorý býval oproti ma doniesol do nemocnice a vydeľ som ustráchaného otca so slzami v očiach.
Začal som ho ľutovať a povedal že mu pomôžem so Zuzkou.