Každoročne v lete sme boli ako príručná batožina našej mamy súčasťou jej letného tábora. Keď mala dobrý nápad tábor bol aj dvakrát do roka. Avšak pod názvom zimný. Vždy sa tam objavili nové tváre. Niekto tam prišiel zo zvedavosti iný zas s povinnosti – lebo ich tam poslali rodičia. Mnohý tam prišli aj na prevýchovu. Niekedy som si myslela, že tam niektorý prišli z vlastnej vôle ale to by som vám klamala keby som povedala že hej. Vždy to bolo za trest alebo šanca pre rodičov predĺžiť si dovolenku. Každý tam prišiel s jedným malým plným kufríkom. Mnohý naspäť odchádzali s iným kufríkom alebo ponožkami značky dedoles. Mnohé zabudnuté veci skončili v mojej skrini. Akurát ich mamka musela oprať. A takto som si každoročne zveľadila šatník. No ale poďme už k veci. Na jeden tábor si veľmi živo pamätám akoby to bolo včera. Boli sme na neďalekej chate v Trlenskej doline. Pamätám si na moment ako sa rozleteli dvere a do miestnosti vstúpili dve čudné deti, aspoň tak teda vyzerali. Volali sa Laura a Tomáš (upozorňujem, mená nie sú vymyslené) a priezvisko malo nejakú súvislosť s chlebom. Aha. Maslovci. Moja starká mi vždycky hovorila “ detičky vy ste také dobré, že by ste sa dali na chleba natierať“. Nikdy som tomu nerozumela ale dnes už tomu chápem. O nich sa to žiaľ povedať nedalo. No až teraz príde tá najlepšia časť. Každý večer bola tradične súčasťou aj svätá omša. Pred ňou však obvykle bývala večera. V ten večer z nejakých dôvodov na ktoré si už nemôžem spomenúť musela byť večera presunutá až po svätej omši. Ako som prechádzala okolo kaplnky zbadala som, že je zasvietené, bolo mi divné prečo sa tam svieti tak som sa tam išla pozrieť. Vstúpila som zo zvedavosti dnu a čo nevidím ? Maslovci so svojím komplicom Renom ( to meno tiež nie je vymyslené) dojedali poslednú hostiu ktorú si kňaz v krabici priniesol (mimochodom bolo ich tam 150). Našťastie ešte neboli posvätené. V ten večer som zistila, že sú veľmi kreatívni. Na moju otázku prečo to urobili mi odpovedali vynaliezavo. Každý mal na to iný dôvod, hoci ich cieľ bol rovnaký. René mi povedal že si hostie pomýlil s čipsami a Maslovci boli veľmi hladní. Keďže sa kvôli nim svätá omša nekonala dostali menší trest. Mali za úlohu čistiť záchody a pomáhať s večerou až do konca tábora. Najväčšiu hanbu však prežila stará mama Maslovcov ktorá bola na tábore kuchárkou. Tá im zabezpečila robenie domácich prác aj doma po zbytok prázdnin. Deti sa poučili a rodičia dostali upratovačky zadarmo. Ich rodičia boli milo prekvapení čo všetko sa deti na tábore naučili a ako veľmi pomáhajú s domácimi prácami a za odmenu ich prihlásili na ďalší tábor s nami.