Čítala som knihu od Branislava Jobusa a to Muflón Ancijáš v opere. Knihu ilustroval Igor Derevenec. V minulej knihe bol Muflón Ancijáš vystrelený do vesmíru, táto kniha začla tým, že je vo vesmíre. Na Zemi mu pripravujú prekvapenie a to operu o ňom. Tak sa Nezbedné paskudy vybrali za ním do vesmíru, chceli mu ju zahrať vo vesmíre. No to sa nepodarilo. Jeden z muzikantov s IQ palacinky, všetko pokazil svojou kapustovou hlavou, ktorú si schoval do basy, lebo si myslel, že mu vo vesmíre nedajú jesť. Nezbedné paskudy sa vrátili na Zem, ale Anciáš ostal vo vesmíre. Kým oni trénovali operu, Ancijáš opravoval pokazený vesmírny modul. Ancijáš pristál rovno na streche divadla, keď bola premiéra opery o ňom. Z pristávacie modulu vytvoril zvon, na ktorý napísal Radosť a šťastie tomu, kto začuje zvuk tohto zvonu. Svoje tepláčiky miloval, no keď pristál boli celé roztrhané a bol na nich vesmírny prah. Chcel sa pozrieť na operu, no keďže mal na sebe tepláky, nechceli ho pustiť dnu. Nakoniec a dostal do vnútra na predstavenie a tam sa hádali. Diváci si však mysleli, že tá hádka patrí k predstaveniu. Ostatné si treba prečítať v knihe. Táto kniha sa mi páčila, ale nie veľmi. Už si ju viac neprečítam. Iné knihy o Anciášovi sú oveľa lepšie. Páčilo sa mi, že zajacovi namerali IQ palacinky a potom IQ parené buchty. Kniha bola taká bez príbehu a taká zamotaná. Knihu by som odporučila tým, ktorý chcú vedieť viac o opere. Veľa som sa dozvedela aj ja, keďže veľmi rada chodím na opery. Operu Muflón Anciáš som videla a tiež som už videla aj lepšie. Aj preto som si chcela prečítať túto knihu.
