Autobiografická kniha zachytáva príbeh mladej tínedžerky v Západnom Berlíne v druhej polovici sedemdesiatych rokov, keď na scénu vtrhli tvrdé drogy, s ktorými mala skúsenosti už ako trinásťročná. Vznikla v spolupráci s dvoma nemeckými novinármi a toto už klasické dielo svojho žánru dodnes nestratilo nič na aktuálnosti. Christiane sa v centre mládeže už v dvanástich dostala k hašišu, na diskotéke sa v trinástich prepracovala k tvrdým drogám a skončila na heroíne. Jej matka dva roky netušila, že užíva drogy a zarába si na ne prostitúciou, ktorej sa nevyhlo takmer žiadne dievča s podobným osudom. Je to zároveň príbeh bezradnej spoločnosti, ktorá si s drogovo závislými deťmi nedokázala vo svojej dobe poradiť a mnohé z prípadov skončili tragicky.
Táto kniha je zároveň napísaná dobre a zároveň jej čítanie spôsobuje nepríjemné pocity. Túto knihu som čítala už kedysi dávnejšie a musím povedať že prečítať by si ju mal určite každý. Len občas treba dávať pozor na to akej vekovej kategórii sa táto kniha dáva čítať. Jej posolstvom je to, aby ľudí odradila od tohto “životného štýlu,” pretože to, čo sa autorke v tom veku dialo, bolo veru veľmi zlé. Môže sa stať, že niektorí mladí môžu tento životný štýl považovať za niečo “cool” namiesto toho aby im to otvorilo oči.