„My deti zo stanice ZOO“ je jednou z tých kníh, ktorá človeka zasiahne hlboko a zanechá v ňom stopu. Príbeh je o Christiane, mladom dievčati, ktoré by mohlo byť hocikým z nás – dieťaťom s nevinnými snami a túžbami, no zároveň s krehkým srdcom, ktoré bolo zlomené už v detstve. Christiane vyrastá v prostredí, kde láska chýba, a namiesto nej dominuje násilie a nezáujem. Jej otec je prísny a despotický, matka sa snaží problémom vyhýbať. A tak si Christiane začína vytvárať vlastný svet, no ten ju postupne stiahne na dno.
Keď sa ako dvanásťročná dostane do klubu Sound, vstúpi do sveta, ktorý je pre ňu úplne nový – svet hudby, žiarivých svetiel, starších kamarátov a najmä voľnosti. Cíti, že tam patrí, že konečne zapadla. V tom momente to vyzerá ako začiatok niečoho vzrušujúceho. Začína s drobnými experimentmi – cigarety, alkohol, hašiš, potom LSD. Je to pre ňu niečo nové, iné, a hlavne – aspoň na chvíľu zabúda na svoje problémy.
Lenže všetko sa začne meniť, keď príde na rad heroín. Na začiatku je to len zvedavosť – chce to vyskúšať, lebo to robia všetci ostatní. No hneď po prvom raze si uvedomí, že s touto drogou nie je cesty späť. Heroín jej dáva pocit pokoja, ktorý v živote nikdy nezažila. Problémy, strach, bolesť – všetko zmizne. Ale len na chvíľu. A tak potrebuje ďalšiu dávku, potom ďalšiu a ďalšiu.
Peniaze na drogy však nemá. Spolu s ďalšími mladými závislými trávi dni na stanici Zoologischer Garten, známom mieste berlínskej drogovej scény. Aby si mohla kúpiť heroín, začína s prostitúciou. Má len štrnásť rokov, no už si privyrába na dávky rovnakým spôsobom ako ostatní závislí, bez ohľadu na vek či pohlavie. Kniha opisuje túto časť Christianinho života veľmi otvorene a bez prikrášlenia. Ukazuje, ako rýchlo a bezohľadne drogy ničia sny, nádeje, zdravie aj dôstojnosť.
V príbehu spoznávame aj jej priateľov. Jedným z nich je Detlef, Christianin priateľ, ktorý je rovnako závislý. Ich vzťah je plný protikladov – na jednej strane sa navzájom podporujú, na druhej strane ich heroín rozdeľuje. Detlef sa tiež živí prostitúciou a obaja postupne strácajú akúkoľvek predstavu o normálnom živote.
Jedným z najsilnejších momentov knihy je, keď Christiane popisuje smrť svojich kamarátov. Sú to deti ako ona, ktoré sa do toho všetkého dostali náhodou – kvôli zvedavosti, túžbe zapadnúť alebo úniku z problémov. Heroín ich však postupne zabíja. Niektorí zomrú na predávkovanie, iní na choroby spojené s drogami. Tá surovosť a beznádej sú v knihe prítomné na každej stránke.
Napriek všetkému sa Christiane snaží zmeniť svoj život. Jej matka ju berie na vidiek, aby sa odpútala od Berlína a od drogovej scény. Na chvíľu to vyzerá, že by sa mohla zachrániť. No drogy sú silnejšie ako ona. Hoci na chvíľu prestane, vráti sa späť. Christiane nám ukazuje, aké nesmierne ťažké je uniknúť zo závislosti, a aká krehká je nádej, keď ju ovláda heroín.
Táto kniha nie je len príbehom jedného dievčaťa. Je výkričníkom pre celú spoločnosť. Ukazuje, ako ľahko môžu mladí ľudia prepadnúť drogám, ak sa im nedostáva lásky, podpory a pochopenia. Christiane nám rozpráva príbeh, ktorý je desivý, ale aj dôležitý – pretože je to varovanie. A hoci je tento príbeh smutný, núti nás zamyslieť sa nad tým, ako môžeme zabrániť, aby sa niečo podobné stalo ďalším mladým ľuďom.