Téma kritického myslenia je v dnešnej dobe aktuálnejšia než si možno vieme predstaviť, nejde však iba o kritické vnímanie správ v televízore, internete či na sociálnych sieťach, táto téma sa dotýka každodenných situácií, o ktorých by sme nečakali, že je pri nich potrebné myslieť otvorene. Na stránkach tejto knihy sa môžeme dozvedieť, ako naše myslenie zlepšiť.
Hlavným motívom debutu sú dva pojmi: prieskumnícke a vojenské myslenie. Aký je medzi nimi rozdiel? Prieskumníci vnímajú veci také aké sú, bez prikrášľovania. Pozerajú sa na svet optikou skutočnosti, zakresľujú mapu, ktorá odráža skutočnosť. Kdežto vojaci sa skrývajú v pevnostiach, bránia hranice ega prezlečenej za česť. Mapy zakresľujú tak, aby im to vyhovovalo a optiku niekedy ani nepoužijú, aby sa vyhli nepríjemnej realite. Každý z nás sa občas nájde v tejto charakteristike.
Príkladom vojenského uvažovania je Dreyfusova aféra z roku 1894, počas ktorej bol krivo obvinený francúzsky dôstojník židovského pôvodu Alfred Dreyfus zo špionáže a vlastizrady. Upodozrievali ho preto, lebo bol žid a nie veľmi obľúbený. Vyšetrovatelia nehľadali všetky dôkazy, ale len tie, ktoré by ho mohli usvedčiť. Tie ktoré hovorili opak do úvahy nebrali. Napríklad, keď po domovej prehliadke vyšetrovatelia nenašli žiadne dôkazy, usúdili, že sa ich všetkých musel zbaviť než prišli… Nakoniec bol odsúdený na 10 rokov vo vyhnanstve. Príbeh ukazuje, ako nevinnému človeku motivované uvažovanie vyšetrovateľov zničilo život. Autorka zdôrazňuje, že by sme sa pri hľadaní faktov mali jasne pýtať samého seba „Je to pravda?“ a nie podobnú otázku, ktorú si kládli vyšetrovatelia „Musím tomu veriť?“
Kniha sa skladá z 5 celkov, v ktorých nájdeme charakteristiky a porovnanie oboch typov myslenia na príkladoch z histórie ale aj z dnešnej doby, návod a tréning na zlepšenie schopnosti odhadu. Príbeh stroskotanca, ktorý dokazuje, že aj v extrémnych situáciách prežitia nemusíme ignorovať krutú realitu a utekať do ilúzií o záchrane. Naopak, dôležité bolo preňho vnímanie reality, aj keď to nebolo jednoduché. Dozvieme sa, ako súvisí polarizácia spoločnosti a vnímanie svojej identity a pravdy. Ako sa správne mýliť, a prečo profesionálny prognostici CIA zlyhali v predpovediach, a malá skupinka laikov dokázala predpokladať budúce udalosti, s neuveriteľnou presnosťou?
Okrem tejto udalosti autorka spomína niekoľko osobností a ich prieskumnícke schopnosti. V príkladoch nájdeme prezidenta Abrahama Lincolna a jeho schopnosť priznať si chybu elegantným spôsobom, schopnosť úprimne pochváliť ale aj karhať. Elona Muska a Jeffa bezosa pri počiatkoch svojho podnikania. Vedeli ste, že Bezos dával svojmu Amazonu šancu na úspech 30% a Musk svojej SpaceX len 10%? Ako sa s takýmto vedomím postavili pred investorov? Pravdou je, že Bezos hovoril investorom o vysokom riziku otvorene a sebavedomo, nechýbal ani úsmev na tvári, to ich dokázalo nakoniec presvedčiť.
V knihe nájdeme nástroje a návody, ako si zlepšiť odhad, ako otestovať či nie sme zaslepený ideológiou a zlepšenie schopnosti rozhodovania. Zistíme, ako sa môžeme učiť od niekoho, kto má opačný názor, alebo koho dokonca považujeme za nepriateľa.
Dielo hodnotím veľmi pozitívne. Je vidieť, že knihu písala filozofka a novinárka v jednej osobe, každá kapitola začína pútavým príbehom – príkladom na danú tému kapitoly a nechýba kritický pohľad na situáciu z oboch strán. Prekvapilo ma, ako autorka pristupuje k obom typom myslenia kriticky, vysvetľuje dôvody, prečo ľudia majú vojenské myslenie, prečo je prospešné a prečo nie. Ponúka množstvo motivujúcivh praktických prikladov zo širokého spektra tém, vďaka tomu sa k nej pravidelne vraciam ako k učebnici, vyhľadám si kapitolu, ktorú práve potrebujem. Knihu odporúčam každému, pretože kritického myslenia v dneštnej dobe nikdy nieje dosť.