Táto kniha ma zaujala, hlavné kvôli jej príbehu. Dojímavý príbeh mladého dievčaťa, ktoré bojuje o život – rakovina štítnej žľazy a pripravuje sa na vlastnú smrť. Však jej mama jej jasné nakázala sa zúčastniť podpornej skupiny, aby sa socializovala. Práve tá podporná skupina jej zmenila život, spoznala tam mladého chlapca Augusta Watersa, ktorý sa vyliečil z leukémii. Spolu prežívali svoje najkrajšie chvíle života postupne sa do seba zamilovali. Hazel to opísala ako : „zaľúbila som sa doňho tak, ako keď zaspávam pomaly pomaličky a zrazu úplne“. Spolu sa snažia nájsť zmysel svojho života a sú pripravení ísť na cestu do Amsterdamu, kde si idu spoločne plniť sny. August dostál od nadácie „svoje prianie“ a on to využil aby splnil sen Hazel. Vedel že jeho sen sa stála postupne ona.
Najkrajší a najsmutnejší je žiaľ koniec, kde sa to končí tragický, ale veľmi emotívne a zdôrazňuje že aj posledné chvíle nášho života môžu byť naplnené láskou a šťastím.
