Dej sa začína na vojne, rok potom, ako mladý Paul narukoval spolu so spolužiakmi do vojny. Autor píše dej z pohľadu Paula, aké to bolo ťažké, nedostávali poriadne najesť, ako ich nadporučíci týrali a dávali im nezmyselné úlohy. Ako mladí chlapci šli dobrovoľne aj nedobrovoľne na smrť za vlasť, ktorú vlastne ani nemali tak v láske. Paul bol veľmi inteligentný chlapec, ktorý často čítal. Ale postupom času sa túžby chlapcov menili, jediné, čo chceli, bolo udržať sa pri živote a vrátiť sa zdraví domov, i keď každý z nich vedel, že nebudú rovnaký ako pred vojnou. Počas celého príbehu mu postupne zomierajú priatelia. Jednému z nich, Albertovi, amputovali nohu a zomrel vo veľkých bolestiach. Zažili tam aj dobré časy, keď hrávali karty alebo keď sa zoznámili s troma Francúzkami, ktoré neskôr v noci navštivili. Po dvoch rokoch v službe dostane niekoľkodňovú dovolenku a ide navštíviť svoju rodinu. Po návrate domov zistí, že jeho mama je veľmi chorá a ľudia v Nemecku nemajú prehľad o tom, čo sa deje na frontoch. Je sklamaný z toho, ako sa kamaráti jeho otca spíjajú a pripíjajú na jeho zdravie a vypytujú sa ho na detaily vojny. Po skončení dovolenky sa nevráti na vojnu, ale ide vypomáhať a dozerať na výcvik nových vojakov. Neskôr keď sa vráti späť na front, kde sa prihlási na prieskum. Zabije tam prvýkrát vlastnými rukami človeka a ten čin ľutuje. Postrelia a prevezú ho aj s jeho kamarátom do nemocnice červeného kríža, kde sa o nich strarajú sestry predstavené a nútia ich modliť sa. Príbeh sa končí Paulovou smrťou, ktorý zomiera ako posledný zo skupiny, potom čo obdržia správu z frontu „na západe nič nového“.