„Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila iba na vetu: Na západe nič nové.“ Spolužiaci zo školy sa už od začiatku tešili na vojnu. Tešili sa keby budú narukovať. Tešili sa kedy zažijú chlapské dobrodružstvá, kedy budú spolu robiť, veci hodné dospelých.
Paul. Mladý 19-20 ročný, silný, ktorý sa vie postaviť, utešujúci, súcitný s tichým odporom a vo vnútri zasypaným srdcom. To je naša hlavná postava, ktorá skončila s pokojnou, vyrovnanou tvárou na bojisku, tvárou otočenou k smrti. Stačil len jeden sen mladých chlapcov. Rovnako ako stačil jeden zážitok, ktorý im roztriasol celou ľudskou podstatou. Výcvik, ktorý ich mal pripraviť na zákopy, na ktoré ich nepripravil. Tam už len sa sledovalo, ako kamaráti a bratia padajú. Ako sa navzájom ničia ľudia, ktorých matky sa rovnako boja.
Kropp s amputovanou nohou. Müller mŕtvy po strele do brucha. Leer čo vykrvácal. Kat s rozmliaždenou holennou kosťou a črepinou v hlave. Behom mŕtvy po zásahu do očí. Kemmerich mŕtvy. Westhus mŕtvy. Mŕtva psychika. Mŕtva ľudskosť. Mŕtva viera. Mŕtva zem. Mŕtva budúcnosť.