Román Na západe nič nové od Ericha Maria Remarqua na mňa zapôsobil veľmi silno a emotívne. Už od začiatku je jasné, že nepôjde o hrdinský príbeh o vojne, ale skôr o jej krutú realitu. Hlavný hrdina Paul Bäumer je obyčajný mladý vojak, ktorý postupne stráca ilúzie o tom, čo vojna znamená. Jeho rozprávanie pôsobí úprimne a často až desivo realisticky.
Najviac ma zasiahlo, ako autor opisuje každodenný život vojakov v zákopoch – strach, hlad, neustále nebezpečenstvo a smrť. Vojna tu nie je vykreslená ako niečo slávne, ale ako nezmyselné utrpenie, ktoré ničí ľudí fyzicky aj psychicky. Silné boli aj momenty, keď Paul premýšľal o svojom živote pred vojnou a uvedomoval si, že sa už nikdy nevráti k tomu, aký bol.
Kniha ma donútila zamyslieť sa nad tým, aký veľký vplyv má vojna na jednotlivca aj celú generáciu. Páčilo sa mi, že autor neidealizuje nič, ale ukazuje pravdu bez prikrášlenia. Niektoré scény boli veľmi smutné a ťažké na čítanie, no práve vďaka tomu pôsobili autenticky.
Celkovo ide o silné protivojnové dielo, ktoré by si mal prečítať každý. Zanechalo vo mne hlboký dojem a prinútilo ma viac si vážiť pokoj a život bez vojny.
