Kniha Na západe nič nové na mňa pôsobila dosť silno, aj keď sa mi nečítala úplne ľahko. Nie je to ten typ knihy, ktorý nás zabaví alebo pri ktorom si oddýchneme. Skôr naopak, núti nás premýšľať a niekedy je až nepríjemne realistická. Príbeh sleduje mladého vojaka Paula a jeho kamarátov, ktorí idú do vojny plní ideálov, ale veľmi rýchlo zistia, že realita je úplne iná. Páčilo sa mi, že postavy nepôsobili nejako umelo alebo prehnane hrdinsky, skôr ako obyčajní chalani, ktorí sa ocitli v situácii, ktorú si vôbec nevedeli predstaviť. Postupne je vidno, ako ich vojna mení. Nielen fyzicky, ale hlavne psychicky. Strácajú ilúzie, radosť zo života a vlastne aj časť samých seba. Autor, Erich Maria Remarque, podľa mňa veľmi dobre ukázal, aká nezmyselná vojna v skutočnosti je. Neboli tam skoro žiadne momenty, ktoré by vojnu vykresľovali ako niečo hrdinské alebo slávne. Skôr tam boli opisy strachu, bolesti, smrti a každodenného boja o prežitie. Niektoré časti boli dosť smutné a miestami až deprimujúce, hlavne keď zomierali postavy, ku ktorým sme si už stihli vytvoriť vzťah. Zaujímavé bolo aj to, ako sa Paul cítil, keď sa na chvíľu vrátil domov. Uvedomil si, že už nikam nepatrí. Ani do normálneho života, ani medzi vojakov. Toto mi prišlo dosť silné, lebo to ukazuje, že vojna neničí len počas nej, ale aj po nej. Celkovo si myslím, že táto kniha má veľkú hodnotu hlavne v tom, že ukazuje pravdu bez prikrášlenia. Aj keď sa mi čítala miestami ťažšie a nebola to úplne príjemná kniha, určite vo mne niečo zanechala. Donútila ma zamyslieť sa nad tým, aký zmysel má vojna a čo všetko dokáže ľuďom vziať. Myslím si, že by si ju mal prečítať každý, aj keď možno nie je pre každého úplne jednoduchá
