Preskočiť na obsah

Najmilšie želanie, Miroslava Varáčková

    Veľmi rada čítam. Nedávno sa mi vďaka pani učiteľke do rúk dostala kniha Najmilšie želanie. Už z názvu knihy si môžeme predstaviť, čo bude jej témou.
    Najmilšie želanie sa týka stredoškoláčky Gréty, ktorá prežíva neľahké obdobie. Nechcela by som byť veru v jej koži. Jej rodičia ju po rozvode odlúčia od sestry, o ktorú je naučená sa starať. Matka s autistickou sestrou Miou odletí do Ameriky a ona ostáva na Slovensku s otcom. Keďže otec jazdí kamiónom po celom kontinente, začína žiť život na internáte. Tam sa aj začína kolotoč znepokojujúcich nocí zahalený zlovestnými tieňmi. Zoznámi sa tam so spolubývajúcou Anetou. Po nociach nespáva lebo ju rušia zvuky zo starého pokazeného reproduktora a takto to pokračuje. Jediné pozitívum je, že počas posledného stráveného dňa so svojou sestrou narazí na muzikanta Vila. So svojou nespokojnosťou z rozhodnutia rodičov, odlúčenie od sestry a jej myšlienkam sa zveruje aj bratrancovi Timovi. Ďalšia srdce hrejúca chvíľka pri čítaní knihy. Sem-tam trávi čas v jeho rodine, zažíva pocit domova. Jej život sa krúti v jednom kolobehu. Počas večerov sa zabáva s Vilom, chodí na jeho koncerty aj skúšky, aj keď už je po večierke. Vďačne naskočí na šnúru zaľúbenosti. Po návrate na intrák však nastupujú útrapy, po nociach máva záchvaty. Aby som sa dostala k tajnému želaniu, tých má hlavná postava viacej, a to nikdy sa nemusieť vrátiť na internát, mať pri sebe Miu, vlastniť nekonečnú permanentku do kina, môcť si z kníhkupectva brať knihy, aké sa jej zapáčia zadarmo – to by sa páčilo aj mne, nemusieť do knižnice žiadnu z kníh nikdy vrátiť beztrestne, pochopiť predmety, ktoré jej v škole nejdú, pochopiť seba, striasť sa tieňov, už nikdy, nikdy nepodľahnúť panike, byť navždy zamilovaná do Vila. Zamilovanosť je pre mňa najzaujímavejšie želanie. Och, čistá láska!
    Gréte jednej noci znova započuje čudesné hlasy z reproduktora. V tom momente má pocit, že sa zadusí. Točí sa jej hlava, snaží sa tomu hlasu ujsť, ale nejde to. Donúti ju to vyjsť na cestu, začne sa prechádzať po meste v pyžame a bosá. Taká sama, stratená a bezmocná. Keď si prestane cítiť nohy, zvalí sa na lavičku na nábreží a tam zaspí. Ráno ju tam nájde policajt, lebo ju hľadajú. Odvedú ju na psychiatrickú liečebňu, kde sa jej začnú zjavovať záblesky jej spomienok s Miou a Vilom. Ale z nejakého dôvodu sa Vil zo zábleskov vytráca, až sa úplne stratí.
    V liečebni prehodnocuje svoje želania. Zrazu jej postačí rozohnať hmlu, nikdy necítiť paniku, vedieť dýchať, keď jej je ťažko, už nikdy nikdy neublížiť Mii, prijať svoju osamelosť, ešte aspoň raz stretnúť Vila. Jej posledné želanie sa splní, chvalabohu. Stretol ju, pristúpil k nej bližšie, pobozkal ju do vlasov. A ako jej chýbal? Dni bez neho predstavovali vyhnanstvo, snívalo sa jej, že nikdy nebol, myslela si, že sa stratila v tme, že stratila jeho. A on ju ubezpečuje, že to bol len sen. Na posledných stránkach Gréta zavrie oči a zhlboka sa nadýchne jeho vône, cíti melódiu jeho hlasu, dopraje si ju ešte posledný krát, aspoň na chvíľu. A potom hoci to nepovie nahlas, hoci sa to prieči všetkému čo povedala a čo cítila sa s ním navždy rozlúči.
    Na tejto knižke sa mi páči ako autorka vníma psychické problémy mladých ľudí, ktoré sú v tejto dobe veľmi časté. Prežívala som život Gréty a chvíľami som mala poriadne zimomriavky po tele a prežívanie Gréty spolu s ňou predýchať!