Z môjho hľadiska bola táto kniha jednoducho zle prevedená snaha o ukázanie na problémy postihnutých ľudí v spoločnosti. Síce som od krátkej poviedky nečakala veľa, ale bol to ozaj podpriemerný príbeh. Príbeh ide takto, Ondráš, zrejme postihnutý chlapec, ktorému dievča menom Zuzka naznačí, že si ju môže zobrať za ženu. Od tejto chvíle sa každá iná postava vyhýba tomu, aby mu jednoducho povedali, že to celé bolo nevinný žartík, no nikto tak neurobil, a preto príbeh má tragický zvrat. Po prvé ma veľmi otravovalo správanie všetkých postáv, najviac asi matka Zuzky, pretože mohla zlý zvrat situácie zastaviť pred tým, než sa začal. Keby bola k Ondrášovi úprimná ešte na začiatku, potom by nemyslel si, že má so Zuzkou šancu. Taktiež mu tu mohla povedať jeho teta, či dokonca aj Zuzka, ktorá to celé začala. Podľa mňa by kniha mohla byť viac čítateľná, keby sa autor nesnažil o tragickosť hlavnej postavy celou svojou silou, tento chudák je postihnutý, má mŕtvu matku, neprítomného otca, a dokonca ešte aj dedinské deti si z neho robia srandu. Chápem, že postavenie postihnutých ľudí v spoločnosti je ozaj zlé a treba o tom hovoriť, ale potreba autora ho urobiť extrémne tragického mi prišlo prehnané, ba až zbytočné na to, aby mohol poukázať na základný problém. Úprimne som rada, že som si knihu prečítala, pretože aspoň mám k čomu prirovnávať knihy, ktoré sú taktiež hrozné.
