Túto knihu som dostal na povinné čítanie. Osobne by som si tento žáner dobrovoľne nevybral, no po prečítaní knihy môžem konštatovať, že ma naozaj zaujala. Aj keď uprednostňujem knihy zo súčasného obdobia, ktoré zobrazujú každodenný život a odrážajú problémy súčasnej doby, týkajúce sa aj mňa. Táto kniha ma oslovila nielen svojím rozsahom, ale aj nenáročnosťou deja. Problém som mal jedine so zastaranými slovami, ktoré som si musel preložiť do súčasnej slovenčiny pre lepšie pochopenie textu. Dej v knihe sa odohráva na začiatku dvadsiateho storočia v prostredí slovenskej dediny. Kniha zobrazuje správanie a zmýšľanie ľudí v tomto období. Dej sa sústreďuje na hlavnú postavu, Ondráša Machuľu. Ondráš je postihnutý chlapec. Po narodení ho opustil jeho otec a o niekoľko rokov neskôr zomiera aj jeho matka. Do starostlivosti si ho berie totka (jeho teta). Ondráš má zmýšľanie ako dieťa, zaoberá sa pasením husí a žije v svojom vlastnom svete (preto sa prezýva neprebudený). Nešťastne sa zamiluje do Zuzky, ktorá si z neho vystrelila. Keďže Ondráš nevie rozlíšiť pravdu od klamstva, uverí Zuzkinmu žartu. Ďalej robí Ondráš všetko preto, aby sa s ňou mohol zosobášiť, zatiaľ čo Zuzka už svojho snúbenca má. Príbeh sa končí tragicky Zuzkinou svadbou, kde vypukne požiar a Ondráša pri záchrane husí zabije. Kniha prináša ponaučenie, kam až môže spontánny žart zájsť a zároveň dáva priestor na zamyslenie, ako sa správanie k slabším ľuďom a posmech prejavuje v dnešnej spoločnosti a či sa nejako zmenilo v porovnaní s minulosťou. Myslím si, že kniha má čo povedať aj v súčasnom svete, preto by som ju odporučil všetkým.
