Túto knihu som si vybral preto, lebo som ju čítal ešte na prvom stupni základnej školy a vtedy ma naozaj bavila. Nielen táto, ale aj ďalšie knihy od tejto autorky som mal rád. Pamätám si, že som ju bral skôr oddychovo a vedel som sa pri nej aj zasmiať. V tom období bola Gabriela Futová moja obľúbená spisovateľka a veľmi rád som čítal jej knihy. Páčilo sa mi, že písala jednoducho a vtipne. Príbehy boli zo života, podobné tomu, čo zažívame denne doma aj v škole, takže som sa v nich vedel nájsť.
Príbeh je rozprávaný z pohľadu chlapca – Piška, ktorý rozpráva o svojej rodine, hlavne o mame a súrodencoch. Mama sa snaží zvládať domácnosť aj deti, čo vôbec nie je jednoduché. Často sa dostáva do situácií, ktoré sú síce trochu stresujúce, ale zároveň aj vtipné. Deti robia neporiadok, vymýšľajú rôzne hlúposti a mama to musí riešiť. Dej sa odohráva v obyčajnej rodine, čo sa mi páčilo najviac. Okrem mamy a Piška sú tam aj ďalší členovia rodiny a každý je trochu iný. Práve to vytvára rôzne vtipné situácie. Napríklad hádky medzi súrodencami alebo malé nedorozumenia mi prišli dosť reálne a mal som pocit, že som už niečo podobné zažil. Kniha nemá jeden veľký príbeh, ale skôr viac menších príhod. To mi vyhovovalo, lebo som ju nemusel čítať naraz. Každá kapitola bola niečím zaujímavá alebo vtipná. Kniha nebola príliš dlhá a vedel som ju prečítať aj za jeden večer.
Autorka píše jednoducho, takže sa to číta rýchlo a bez problémov. Humor je taký prirodzený, nič prehnané. Podľa mňa práve preto je tá kniha dobrá – nie je zložitá, ale vie pobaviť. Dnes, keď som už na strednej škole, to vnímam trochu inak. Myslím si, že pre mojich spolužiakov by už táto kniha nebola až taká zaujímavá, lebo je skôr pre mladšiu vekovú kategóriu. Ale aj tak na ňu spomínam dobre. Podľa mňa majú takéto knihy zmysel, lebo deti môžu vďaka nim začať viac čítať. Ukazujú, že knihy nemusia byť len povinné, ale môžu byť aj zábavné. Aj ja som si vďaka takýmto knihám vytvoril vzťah k čítaniu. Túto knihu by som odporučil hlavne deťom na prvom stupni základnej školy. Myslím si, že práve oni si ju najviac užijú. Pre mňa je to kniha, na ktorú mám dobré spomienky, a som rád, že som ju vtedy čítal.
