Kniha začína brutálnym znásilnením dievčaťa, ktoré si následne nemôže spomenúť na to, čo sa stalo, pretože jej bola podaná liečba (droga), ktorá by jej mala pomôcť s posttraumatickým syndrómom. To je však len začiatok a vďaka bohu, že si autorka odpustila zvlášť grafické zobrazenie útoku. Reklama nespomína to, čo spravilo knihu pre mňa tak nesmierne príťažlivou a čítavou – celý príbeh je totiž vyrozprávaný z pohľadu psychiatra, ktorý, ako sa ukáže, je veľmi dôležitou súčasťou mozaiky. Zdanlivo je jeho motiváciou snaha pomôcť Jenny, obeti znásilnenia, získať späť jej spomienky na útok, vyrovnať sa s krutou udalosťou a pomôcť polícii identifikovať násilníka. No pravdou je, že jeho motívy a dôvody sa ukážu byť oveľa komplikovanejšie. Viac povedať nemôžem – nechcem zničiť to, čo príbeh tak bravúrne po celú dobu buduje. Poviem len toľko, že kniha je presne tým druhom trileru, aké milujem. A nie, droga v celom kontexte vôbec nepôsobí umelo. Ba dokonca je prirodzenou až normálnou súčasťou deja. Ak čakáte detailne vykreslené násilie, asi vás sklamem. Všetky hraničné situácie sú síce opísané výpovedne a bez škrupulí, avšak farebným obrazom znásilnenia, iných útokov či aktov sa nedočkáte. Román tak nepôsobí lacno a podčiarkuje sa tým profesionalita psychiatra ako rozprávača. To, čoho sa však zaiste dočkáte je zamotané rozprávanie, zaujímavé postavy a niekoľko nečakaných dejových zvratov. Koniec je trochu zvláštny, veľmi prekvapivý, ale určite zaujímavý.