Eyal odhaľuje, že rozptýlenie nie je len problémom smartfónov, ale naším útekom od nepohodlia. Ponúka štvorstupňový model, ako ovládať vnútorné spúšťače, plánovať si čas na rozptýlenie a vytvárať si „pakty“ so sebou samým. Páčilo sa mi, že autor priamo adresuje psychologické príčiny, prečo siahame po sociálnych sieťach v momente, keď sa máme sústrediť. Jeho metóda „timeboxingu“ mi umožnila prevziať kontrolu nad kalendárom. Menej mi vyhovovalo, že niektoré technologické riešenia, ktoré navrhuje, sú pomerne drastické, ale jeho pohľad na to, že manažment času je v skutočnosti manažment bolesti, bol pre mňa skutočným prelomom v myslení.
