Ľútosť bola pre ľudí, ktorí nemali čo brániť, pre ľudí, ktorí nemali vodu.
Lynn pozná každú hrozbu pre svoj rybník: sucho, zima bez snehu, kojoty a, čo je najdôležitejšie, ľudí, ktorí hľadajú niečo na pitie. Dbá na to, aby každý, kto sa priblíži k rybníku, odišiel smädný, alebo aby vôbec neodišiel.
Lynn si verí vo svoje schopnosti a svet za blízkymi poliami a lesom ju nezaujíma. Mať život znamená venovať ho prežitiu a neustálej práci pri zbere dreva a vody. Mať rybník vyžaduje odvahu ho chrániť, čo ju matka dobre naučila počas tichých chvíľ na streche s puškami v rukách.
Ale obláčiky dymu na obzore znamenajú jediné: cudzincov. Tajomné stopy pri rybníku, nočné hrozby a výstrely jasne naznačujú, že Lynn má presne to, čo chcú, a oni sa nezastavia, kým to nedostanú…
–
Toto bola výborná kniha, okamžite si ju pridávam k mojim obľúbeným, ALE bola emocionálne devastačná. Celkovo to bola pekná zmena, že v dystopickej knihe nikto nezvrhával zlú vládu, alebo podobné tradičné veci, ale sústredilo sa to vlastne na to prežitie v nehostinných podmienkach. Taktiež to malo western vibes, takže za mňa plus. 🤠 Ten koniec som tak trochu očakávala, ale stále ma to zničilo. Takže áno, táto kniha je výborná, ale má strašne smutný koniec. 😢