V tejto zbierke básní prevažuje motív osamotenosti, túžba prekonať ju, smútok, zronená a nenaplnená túžba po šťastí aj príbehy nenaplnenosti, či stroskotania citových vzťahov.
Osobne sa mi veľmi páčila napríklad báseň Vesper dominicae, v ktorej básnik vzdáva patričnú úctu svojej matke a vyjadruje k nej blízky vzťah, obsahuje veľmi kvetnaté umelecké prostriedky a lyrické opisy. Vyzdvihujem aj Baladu o jednej milej, ktorá je dokolaným umeleckým zobrazením melancholickej duša autora, jeho spomienok na milú a pocitov smútku, či samoty. Za prečítanie stojí aj báseň Poznanie, v ktorej Krasko vyjadruje svoj hnev, nepokoj a obavy zo smerovania národa, sú v nej využité bohaté lyrické prvky a prostriedky, je veľmi obrazná a vynikajúco zachytáva básnikove emócie. Veľmi pekná je aj báseň Topole, v ktorej vyzdvihuje vlastnosti ako nezlomnosť a húževnatosť a v kontexte lyrických opisov prírody sa vyznáva aj z pocitov samoty, smútku.
Básne Ivana Krasku sú vnútorné kontrastné, navonok sú ľahkou piesňou, obsahom však pripomínajú ťaživé bremeno. Kniha obsahuje aj básnickú zbierku Verše, ktorú autor venoval svojej snúbenici.
