Michaela Huljaková: O dobrej ježibabe Lívii
Kde bolo, tam bolo, pri jednej dedine stál les a pri kraji lesa chalúpka. Tá chalúpka bola celkom obyčajná ako každá iná. Bývala v nej dobrá ježibabka Lívia. Ľudia, čo bývali v dedine, sa jej nebáli, lebo ju veľmi dobre poznali. Lenže raz sa stalo, že Lívia sa zatúlala do lesa. Keď z neho vyšla, ocitla sa na mieste, kde nikdy predtým nebola. Stretla tu však svojich kamarátov – macka Bululu, ježka Jelele, srnu Silviu a jej mláďa Silku, jeleňa Saliho, vlka Bodra a líšku Bodričku, rodinku bobríkov, rodinku diviakov, vrany, ďatle i drozdy mnohé iné zvieratká. Ale čudné boli sovy, lebo sovy sú nočné zvieratá. Tak si Lívia pomyslela. že sa musí diať niečo dôležité. Spýtala sa macka Bululu: „Čo sa deje?” On jej povedal: „Pripravujeme sa na snem. Máme tu votrelcov.” O hodinu sa začal dlhý dvojdňový snem. Nakoniec sa zvieratká dohodli na pláne. Vlk Bodro to pre istotu ešte raz zopakoval: „Takže zvieratká, plán A: Vtáky vyletia na strom. Na strom vylezú aj zvieratá, čo bývajú na stromoch. Ostatné zvieratá sa skryjú za stromy popri ceste. Votrelci tu nemajú čo robiť, keď ničia prírodu. A ty, Lívia, nám pomôžeš – dáš im peknú guľovačku snehom, aby sa čudovali. A potom na nich vyskočíme – všetci okrem Lívie. Jasné?” „Áno!” všetky zvieratá jednohlasne odpovedali. „A mláďatá, poďte ku mne! Vy budete lietať iba na chvíľu. Lívia vás začaruje, zatlieska vám a vtedy vybehnete, aby si votrelci mysleli, že majú vidiny. Inak budete stále pri našej ježibabke. „POZOR!!! SÚ!!! DVADSIATI!!!” To bude pre zvieratká ťažké. Vlk Bodro ich hneď povzbudzuje: „Na nás predsa nemajú! Máme ešte plán B: Všetci budeme ježkovia!” Zrazu sa ozvali Silka a Silvia: „Radšej by sme to mohli prehodiť. Čo poviete?” „Ja neviem,” vzpieral sa Bodro. „Tak hlasujme! Kto ja za?” Všetci do jedného sa prihlásili. Takže poradie plánov vymenili. „Choďte sa dobre vyspať, aby ste mali dosť síl. Zajtra ráno sa tu stretneme.” „Ale čo ja?” ozvala sa Lívia. „Ku komu mám ísť spať?” spýtala sa ustarane. „Poď k nám,” ozvala sa Silka. Tak šla ježibabka Lívia ku Silke, Silvii a Salimu. Ráno sa stretli pri čistinke a ukryli sa na dohodnutých miestach. O necelé dve hodiny začuli hlasné zvuky. Lenže kým zvieratká čakali v úkrytoch, niektoré z nich zaspali. A tak mali ostatní dosť práce, aby spachtošov rýchlo pobudili. Lívia rýchlo začarovala zvieratká na ježkov. No plán nevyšiel. Na ďalší deň sa zasa stretli. Opäť sa pripravili na miesta, no zvieratkám to zasa nevyšlo. Potrebovali si dať ďalšiu poradu. A vymysleli nový plán. Chúďa Lívia – všetko bolo na nej. Musela veľa čarovať. Na nasledujúce ráno sa všetci stretli na čistinke. Ježibabka zrazu začula zvuky. A o necelú minútu tam votrelci prišli zas. Ježibaba povedala: QUA LUL AQUAE QUEA VIETE! Čo sa s nimi stalo? Neželaní votrelci sa zmenili sa na malých nevinných ježkov. A začala sa obrovská oslava. Zvieratká spievali zvieratkovskú záchranársku pesničku: „MY, ŠIKOVNÉ ZVIERATKÁ, ZACHRÁNILI SME SVOJ LES, ABY SA ZASA NEPOŠKODIL! MY SME ZÁCHRANCOVIA, ZÁCHRANCOVIA, ŠIKOVNÉ ZVIERATKÁ!“ Veruže im bolo veselo. Tancovali, radovali sa a spievali. Oslava trvala celý týždeň. Po oslave sa Lívia spýtala kamarátov, či by ju neodprevadili domov. Zvieratká ochotne súhlasili. Keď sa približovali k jej domčeku, zrazu začula, že jej ľudia z dediny spievajú na slávu. Hneď im povedala, že bez zvieratiek by nič nedokázala. Ľudia ju po dvoch rokoch opäť pozvali do dediny. Dokonca jej pripravili ďalšiu oslavu. Ježibabka sa presťahovala na koniec do dediny – veď ju už všetci uprosili. Všetci až na jedného chlapca, ktorý ju nemal rád a chcel ju otráviť. A tak jedného dňa zašiel za ježibabou Líviou. Ona samozrejme o všetkom vedela. Aj o tom, že ju tento chlapec chce otráviť. Preto si prichystala dve presne také isté fľaštičky, len s inou tekutinou. S takou, že ten, kto ju vypije, bude navždy dobrý a láskavý. Keď chlapec prišiel, ponúkol ježibabe Lívii otravu – vraj že je to nejaká vodička na krásu. Ona však dobre vedela, čo je to za vodička. Tajne vymenila otravu za svoje fľaštičky s tekutinou dobroty a jednu dala chlapcovi. Spolu ich vypili a on bol zrazu taký dobrý, že ostal u nej bývať a bol jej verným sluhom a pomocníkom. A takto si nažívala ježibabka Lívia a jej sluha v pokoji a v radosti v novej chalúpke na konci dedinky. A na koniec zvoní zvonec priviazaný mašľou na strom – už je koniec.