Dielo začalo radostne, maliarom a jeho múze v podobe mladého nádherného chlapca Doriana.Sršal krásou,zovňajškom to bolo zreteľné ale jeho čistá duša žiarila podľa mňa najviac.Cez Basila, svojho maliara spoznal vplyvného muža v strednom veku, ktorého názory veľmi ovplyvnili mladého Doriana.Nadobudol strach zo stárnutia.Tento strach ho veľmi ovplyvnil aj v láske.Dohnal mladé dievča k samovražde.A z môjho pohľadu vôbec za jej smrť neprebral zodpovednosť. Záležalo mu len na sebe a svojom zovňajšku.A možno práve tým sa jeho obraz stal prekliatím.Autor sa nás snažil polovicou diela presvedčiť že Dorian je len obeť okolností.Našiel si koníčky a snažil sa byť začlenenou osobou v spoločnosti.To jeho maliara však neuspokojilo a prišiel ho karhať.Dožadoval sa svojho obrazu a Dorian ho zabil.Dalšia smrť, za ktorú neprebral zodpovednosť. A potom pokračovať žiť svojim honosným životom. Jedného dňa sa vrátil domov plný radosti a chcel zničiť svoj obraz, už naň nechcel spomínať.Rozrezal ho nožom,ktorým zabil aj Basila.Akonáhle zabodol nôž do plátna padol na zem mŕtvy.Podľa mňa správne ukončenie deja.