Peťo malý chlapec, ktorý neustále sedel pred obrazovkami. Zo škôlky mal žetón, vďaka ktorému mu rodičia dovolili tráviť toľko času pred počítačom. Jedného dňa sa k nim vkradla čardejnica a žetón ukradla. Jeho pes Riko ho chcel uchrániť, ale nepodarilo sa mu to. Bez žetónu mu rodičia dovolili hrať iba 30 minút denne. Peťo napísal list Oflajnerovi, či by mu nepomohol dostať žetón späť. Po niekolkých dňoch mu Oflajner odpovedal, že musí čas tráviť hraním hier. Prvú hru, ktorú si zahral bolo Človeče nehnevaj sa. Neskôr sa naučil bicyklovať. Potom s rodičmi hral hru zima, teplo, prihorieva, horí a vybrali sa na nedeíný výlet do hôr, postavil si pyramídu z kariet. Dokopy si mal zahrať, naučiť sa , vytvoriť 16 vecí. Neskôr sa Peťo vonku pýta Rika ,,Kto je vlastne ten Oflajner?” Rozprávali sa, keď v tom ich vystrašil sused: ,,To ja som ten Oflajner”.
Na knižke sa mi najviac páčilo, že Peťo mal veľa spoločného s dnešnými ozajstnými deťmi. Páčil sa mi aj hovoriaci pes Riko. Už sa teším na druhú časť.