Toto dielo ma zaujalo pre svoje vniknutie do umeleckého sveta, prelínanie faktov a fikcie, ale najmä zaujímavé príbehy dvoch umeleckých géniov 16. storočia : Leonarda da Vinciho a Michelangela Buonarrotiho. Olej ako symbol vášne, emócie a niečoho živého a naproti tomu mramor ako symbol presnosti, pevnosti, rozumu a chladu. Presne ako povahy Leonarda a Michelangela.
Dej sa odohráva vo Florencii, kde sa stretnú dvaja velikáni a rivali zároveň. Leonardo, ktorý z Milána uteká pred vojvodom Sforzom a Michelangelo, ktorý sa z Ríma vracia do rodného mesta. Ich prvotné stretnutie je zo strany Leonarda veľmi povýšenecké, lebo Michelangela, teda sochárov všeobecne považuje za..” špinavých ľudí, ktorí používajú hrubú silu, tvár majú zamazanú prachom od mramoru a plný dom úlomkov kameňa…” A tu niekde sa zrodilo súperenie o zákazku z belostného Ducciovho bloku – kus mramoru, z ktorého mali umelci navrhnúť výsledné dielo. Zákazku nakoniec schválili Michelangelovi.
Kniha je napísaná veľmi pútavo, opisuje skutočné historické osobnosti renesancie a vznik slávnych diel ( socha Dávida, obraz Mony Lisy, Posledná večera, strop v Sixtínskej kaplnke a ďalšie).
