Táto kniha pre mňa znamená oveľa viac než len obyčajné listy papiera s textom. Obsahuje nielen príbehy, ale aj spomienky, pocity a kúsok môjho detstva, ktorý sa nedá vrátiť. Keď sa na ňu pozriem, nevidím písmená, ale momenty, malé detaily, smiech, pohľady, na ktoré nikdy nechcem zabudnúť. Táto kniha mi pripomína mojich bratrancov, s ktorými som vyrastala, ktorí mi dovolili byť sama sebou. Nemusela som sa prispôsobovať. Proste som bola a to stačilo. Ako deťom sa všetko zdalo také jednoduché a magické. Nad ničím sme nepremýšľali, len sme žili v daných chvíľach. S Jarkom sme sa hrali na to, že sme Assasinovia s poslaním: zachrániť svet. Nebola to pre nás len hra, ale náš vlastný malý svet, v ktorom sme boli hlavnými postavami. Úplne sme sa do toho ponorili, akoby všetko naozaj záviselo od nás. Bežali sme, schovávali sa a robili plány, akoby okolo nás číhalo skutočné nebezpečenstvo. Každý roh bol novou výzvou, každý pohyb mal význam. A medzitým sme verili, že sme neporaziteľní. Potom, ako čas plynul, sme sa zmenili aj my. Hry nášho detstva sa pomaly menili, ale spoločné zážitky nezmizli, len nadobudli inú formu. Už sme nebehali po dvore, už sme sa pred sebou neskrývali, ale sedeli sme pred Xboxom. A predsa… nejako všetko zostalo rovnaké. To isté vzrušenie, ten istý smiech, ten istý pocit, že sme spolu, a to je to najdôležitejšie. Skutočná párty sa začala, keď sme hrali traja: Jarko, Dami a ja. Vtedy sa to všetko stalo dokonalým. Traja odlišní ľudia, no predsa jeden tím. Smiali sme sa spolu, hnevali sme sa spolu, prežívali sme spolu malé víťazstvá aj väčšie neúspechy. Tieto chvíle sa môžu zvonku zdať bezvýznamné, ale pre nás znamenali všetko. Boli to večery, keď na ničom inom nezáležalo, len na tom, aby sme tu boli jeden pre druhého. Toto bola jedna z najdôležitejších častí nášho detstva a možno preto sa táto kniha pre mňa stala takou výnimočnou. Nerozpráva len príbeh, pripomína nám, kým sme boli a čím sme si spolu prešli. Aspoň pre mňa… a viem to aj pre Jarka. Každý okamih strávený spolu, každé vzrušenie, úsmev a spomienka sa do tejto knihy zlúčili rovnako ako do nás. Nielenže si ich uchovávame, ale je to, akoby stránky uzatvárali celú vec. Je to, akoby každá stránka bola kúskom času, ktorý sme spolu strávili. Pretože to už nie je len kniha. Je to prepojenie s mojou minulosťou. Pripomienka na časy, keď bolo všetko jednoduchšie, keď záchrana sveta bola len hra a keď najdôležitejšie bolo, že sme boli spolu. Takže keď ju otvorím, nielen čítam. Vrátim sa späť. Som tam znova v tých chvíľach. Počujem náš smiech, cítim tú bezstarostnú slobodu a môžem byť trochu tým, kým som vtedy bola. Pretože sú veci, ktoré pominú. Ale sú spomienky, ktoré s nami zostávajú. A pre mňa je táto kniha presne tým.
