Kniha je o tom ako Barborka (hlavná postava) sa už ako malá musela postrať o svojich dvoch menších súrodencov. Prežívala ťažké obdobie, pretože jej mama sa o nich nestarala. Žili v pivnici Barborkinej kamarátky, z ktorej ich potom vyhodili. Barborka bola taká, že aj keď nemala čo do úst, pre svojich súrodencov urobila všetko. Mala aj babku, ale tá mala rada len Barborku a jej bratov nechcela prijať. Neskôr ich vzali do detského domova. Došlo k tomu preto, že jeden z jej bratov sa dusil a musela zavolať sanitku. A tam ich rozdelili. Ona bola veľmi smutná a robila však všetko preto, aby všetci boli pokope. Ju si vzala rodina, do ktorej neskôr zapadla a cítila sa byť milovaná tak, ako to pri svojich rodičov to nikdy nepocítila. Jej bratov si vzala iná rodina. Aj keď Barborke bolo smutno, že nie sú spolu, ale aspoň vedela, že sú v teple a majú čo jesť. V jej novej rodine bol jeden chalan Matej, do ktorého sa neskôr zamilovala. Všetko fungovalo dovtedy, pokým Barborka nemala podozrenie, že jej bratov týrajú, a preto sa rozhodla, že musí niečo urobiť, aby ich zachránila a nemyslela na seba ani na svoje vlastné šťastie. A tak pracovníkom úradu povedala, že jej náhradný otec ju znásilnil, aj keď ju to veľmi bolelo, pretože to nebola pravda. A tak ju vzali k jej bratom. Keď dovŕšila vek dospelosti, vzala si súrodencov do svojej starostlivosti, a tak žili všetci spolu.
Na knihe sa mi páčilo na hlavnej hrdinke to, že sa nevzdala a bojovala, aj keď obetovala celý svoj tínedžerský život. Ten príbeh bol zaujímavý a hlavne napínavý a smutný. Kniha sa dobre čítala. Páčilo sa mi aj to, že ma tá kniha dokázala dostať do toho prostredia a chcela som vedieť, ako to skončí, pretože sa tam občas ukázali neočakávane zvraty.
Túto knihu odporúčam, pretože si myslím, že by sa mohla páčiť aj ostatným čitateľom, ktorí sú blázni do kníh tak ako ja.
