Ahoj! Ja som Janko. Bývam v malej dedinke pri Banskej Bystrici. Mám šesť rokov a chodím do prvého ročníka. Je tam zábava, máme veľmi dobrú pani učiteľku a samozrejme aj tú najlepšiu pani vychovávateľku, ktorej meno je RENÁTKA. No teraz už dosť o škole! Poďte sa pozrieť k nám domov. Máme aj dobytok. Medzi neho patrí: kravička Lujza a jej teliatko Ľuboš, poník Riško, psík Max, mačka Malina a hlavne ovečka Sofia a jahniatko Klárka. „Ahoj mamka!“ „Ahoj Janko, ako bolo v škole?“ „Dobre, len som znova dostal dvojku. Ale veď to nevadí, je to len druhá dvojka. Lepšie než 5, či nie?“ „Áno, to máš pravdu. Pôjdeš s kravami a ovcami na pašu?“ „Jasné, mami.“ „Tu máš čerstvý chlieb a syr.“ „Ďakujem. Už idem, aby na mňa nebol dobytok naštvaný!“ „No bež, ty môj dobytok.“ „Ovečky! Kravičky! Na pašu poďme. Skúsim si precvičiť počítanie. Raz, dva, tri… prepána, kde je Klárka! Mami chýba ovečka Klárka!“ „Janko čo tu vykrikuješ, no!“ „Mami, veď chýba Klárka!“ „Čože! No. Musíme ju okamžite nájsť, lebo keď príde tatko, tak bude krik, nielen po mne, ale aj po tebe.“ „No to máš pravdu mami! A kedy príde?“ Zhruba o 1-hodinku.“ „No tak čo tu postávame?“ „Neviem. No však poďme už.“ „Dobre, dobre. Už idem. Klárka! Klárka! Janko, je to márne nikdy ju nenájdeme.“ „Psst! Počúvaj! Klárka! Počujem ju.“ Aj ja Janko. Vidím ju, aha tam JE! Tak to bol teda výlet, Klárka! A už nám neutekaj dobre Klárka.“ Méé! 😊 „Janko! Prečo meškáš! Povedali sme, že prídeš hneď keď ti skončí vyučovanie!“ „Mami ale …“ „Ale, ale čo!“ „Naša učiteľka sa rozhodla predĺžiť nám hodinu o 15 minút dlhšie.“ „No dobre Janko. A kedy má prísť to zviera?“ „Za 6 minút.“ „Tak potom sa stíham prezliecť a pripraviť maštaľ aj aj.“ „Aj čo?“ „Vypratať hnoj!“ „No ti si najprv sprav úlohy a ja zatiaľ zohrejem obed, príde tatko.“ „Čože!? No super!“ „Čo, ty ho nemáš rád?“ „Mám, lenže nemáme jeho obľúbený syr.“ „Máš pravdu, to nemáme. Tak rýchlo zbehnem do obchodu.“ „Nie musíme ho rýchlo spraviť.“ „A ako rýchlo.“ „Mami, veď si mi vravela, že zviera príde skôr ako tatko.“ „Janko, veď ty si génius. Za 30 minút príde. A! Už je tu baran! Baran! Áno. Super Sofia a Klárka majú parťáka!“ „Áno, to majú.“ „Fíha! Ten je pekný! Akú má peknú čiernu srsť a bielu kožu! No čo, Sofia, páči sa ti baran Šimon?“ Méé! „Asi áno. Mami syr!!! Pre pána kráľa, Janko, ty si dnes skvelý.“ „Ocko!!!!!“ „Ahoj zlatko.“ „Ahoj ocko.“ „Ahoj Janko! Vidím že baran už prišiel.“ Áno, už pred piatimi minútami! Tu máš domáci syr.“ „Au!“ „Prepáč, zabudla som ti povedať, že je ešte teplý! Hahaha!!“ „Poník Riško je síce zlatý, mami, ale je tvrdohlavý ako MULICA!“ „Janko! Veď aspoň môžeš chodiť na pašu rovno aj s ním.“ „Ale Richard je veľmi tvrdohlavý a neposedný poník!“ „To máš síce pravdu, ale to neznamená, že sa na ňom nemôžeš učiť jazdiť!“ „No tak dobre, mami.“ „Tak sa mi to páči Janko! Janko!“ „Áno mami?“ „Ako bolo v škole?“ „Dobre, a opravil som si tie dve dvojky na jednotky!“ „Dobre miláčik. Som na teba pyšná! V maštali je sedlo a uzda, môžeš to použiť na Richarda.“ „Dobre, len sa naučím do školy a idem hneď.“ „Dobre, aspoň donesieš ďalšiu jednotku. Tri plus tri sa rovná…, štyri plus dva sa rovná…, osem mínus tri je….“ „Janko tak kde si!“ „Už idem! Riško, Riško poď ku mne. Riško, ako si zrazu pribehol, no poď do stajne, osedlám ťa a môžeme ísť na vychádzku! No aký si ty fešák Riško! Mami a kde si na neho mám vysadnúť.“ „Pri plote je stolík.“ „Aha, už ho vidím. No poď. Ach to bol ale výlet.“ „Ako? Užil si si?“ „Jasné bolo to výborné!! Asi zajtra pôjdem zajtra tiež!“ Janko som taká hrdá, pyšná aj aj.“ „Mami pýcha je zlá vlastnosť!“ „Janko ty si teda číslo. Ale už poď na večeru, s ockom sme robili večeru je tam: domáci syr, chlieb z našej domácej pšenice a šunka zo zabíjačky z našej dediny.“ „Mňam! Ďakujem!“ „Čo by sme pre teba neurobili Janko, si náš jediný.“ A takto žili v malej dedinke pri Banskej Bystrica s dobytkom šťastne až kým nepomreli.