Z tejto knihy o impulzívnom, vtipnom, sarkastickom, no napriek tomu odvážnom polobohovi som už mala pravdepodobne dávno vyrásť. Ťažko sa však s lúči s takými skvelými príbehmi, ktoré navyše práve ožívajú do seriálovej podoby (o filmovej sa radšej nebude ani baviť – brr). Výber tejto knihy nebol žiadna prevratná hra osudu a nepredchádzalo mu ani dlhoočakávané striehnutie medzi policami v knižnici. Povedala by som, že to bola veľmi šťastná zhoda náhod. Videla som niekoľko príspevkov o slávnom Percym Jacksonovi a tak som si (aj napriek starej otrasnej edícii obálok – bez urážky) vypožičala prvú knihu z knižnice. Ocitla som sa v špirále výprav, drzosti, sarkazmu a hrdinstva dvanásťročného chlapca, o ktorom môžeme povedať, že je problémové dieťa. Okamžite som utekala pre ďalšie knihy a hoci som si pre tento opis mala vybrať len jednu, o príbehoch tohto poloboha sa nedá hovoriť inak, než komplexne.
Dej sa začína na škole pre problémové deti a naberie rýchly spád po tom, čo Nancy Bobofitová (kleptomanka, o ktorej dodnes predpokladám, že je nejakou lightovou verziou príšer z podsvetia) padne do fontány vďaka Percyho schopnostiam, ktoré zdedil po svojom otcovi (nám fanúšikom ostáva len čudovať sa, ako si mohol tak dlho lámať hlavu nad tým, kto je jeho božským rodičom – a to doslova).
Hneď po zoznámení sa s Percyho hrozným nevlastným otcom, Smradľavým Gabeom, sa presúvame do zrubu na pláži v Montauku, kde sa sčista jasna objaví jeho najlepší kamarát Grover – ktorý, zdá sa, je od pása nadol cap – a hneď po ňom aj obávaný Minotaur, ktorý si však akosi zabudol obliecť čokoľvek iné ako spodky.
Keď Percy s Groverom uniknú tomuto monštru, no len vďaka Sally Jacksonovej, jeho mame, ktorá sa obetuje, dostávame sa do Tábora polokrvných, kde sa z Percyho už stihla stať malá legenda. Ani sa nestihne poriadne zorientovať a už aj je v podkroví s tajomným orákulom – vysušenou múmiou, ktorá obvykle nejaví ani najmenšie známky života. No keď ide o to, spraviť niekomu zo života peklo, s radosťou sa preberie a vychrlí naňho niekoľko veršov divného proroctva, ktoré zásadne nedáva zmysel, pokým sa nenaplní do posledného riadku. (Niečo mi hovorí, že za to môže Apolón – boh lukostrelectva, hudby, tanca a poézie, ktorý toto orákulum kedysi preklial – asi kvôli nejakej krivde, ktorú si pamätá len on. No kto už počul jeho haiku, pomyslí si, že proroctvá sú vlastne celkom jasné a jednoduché.)
Percy, Grover a Annabeth – jeho životná láska, bez ktorej by nezistil, že s jeho perom, ktoré sa príležitostne mení na meč menom Anaklusmos (ona) sa dá aj písať – sa vydávajú na výpravu do podsvetia, počas ktorej nezískajú takmer žiadnych priateľov, ale zato množstvo nepriateľov (väčšina z nich je nesmrteľná, no na rozdieľ od Percyho nemá žiadny zmysel pre humor).
Ako príbeh postupuje a knihy pribúdajú, máme šancu spoznať Nica di Angela – syna boha podsvetia – a jeho priateľa Willa Solacea, titana Kronosa, ktorý sa náhodou pokúsil zničiť svet ako ho poznáme, Lea Valdeza, Piper McLeanovú, Jasona Gracea, Kalypsó, titana Boba a jeho rozkošného šabľozubého tigra Malého Boba (ktorý je obvykle v podobe malého mačiatka), zvláštnu Meg a jej spoločníka – áno, naozaj je to on – slávneho Apolóna, ktorý musí pretrpieť päť paperbackov v ľudskej podobe, aby napokon Meg vyčaroval jednorožca (žartujem, teda s tým jednorožcom nie, naozaj ho vyčaroval) a mnoho ďalších úžasných aj hnusných postáv (hovorím o tebe Oktavian!).
Tak načo čakať? Hor sa do čítania!
