Príbeh rozpráva o dvoch bratoch, Michalovi a Ondrejovi, ktorí pochádzajú z rovnakých pomerov, no ich životné cesty sa radikálne rozídu. Michal odchádza do sveta, študuje, stáva sa komunistom a bojuje za lepšiu budúcnosť chudobných. Ondrej zostáva doma na dedine, kde preberá rolu gazdu a postupne podlieha malomeštiackemu spôsobu života a hromadeniu majetku. Michal prichádza na rodnú dedinu s cieľom priniesť pokrok a ideály, no naráža na nepochopenie a chlad zo strany svojho brata. Ondrej vidí v Michalových myšlienkach len ohrozenie svojho vlastného majetku a postavenia. Napriek spoločnej krvi sa z bratov stávajú cudzí ľudia, ktorých rozdeľuje odlišný svetonázor a hodnoty. Jilemnický vykresľuje vzťah, kde láska k majetku víťazí nad rodinným putom. Tragédia bratov spočíva v ich neschopnosti nájsť spoločnú reč, čo odráža vtedajšiu spoločenskú situáciu. Michalova snaha o zmenu stroskotáva na Ondrejovej zatvrdnutosti a egoizme. Novela poukazuje na to, že spoločenská trieda dokáže rozbiť aj najpevnejšie príbuzenské vzťahy. Príbeh končí bez idylického zmierenia, zdôrazňujúc hlbokú psychologickú a sociálnu priepasť medzi bratmi.
